ղľáԾ
Ú貹
(z knihy Strážca tajomstva vkrajine bláznov)
Dosadol som do kresla, odpil som si riadny dúšok akútikom oka, aby to nevyzeralo priveľmi nápadne, pubertálne, žiadostivo či nemravne, či čo už ja viem ako, pozoroval som Michaelu, ako sa vyzlieka. Zdievčenských džínsov atrička do ženskej nahoty.
Havranie vlasy jej padali takmer po pás azakrývali opálený chrbát amierne vystupujúce lopatky, no zdôraznili jej úzke plecia abiely rozprávkový zadoček. Chvíľu sa usilovala dlhými gaštanovohnedými nohami odkopnúť šatstvo pod stôl pri okne, ale uvedomila si, že ju pozorujem, atak sa pomaly, sgráciou vlastnou iba dievčatám amladým ženám, zohla ana zlomok sekundy, ktorý môže rozhodnúť aj oosude vesmíru, som zazrel jej jahodovú mušličku. Lastúrový kľúč kpodstate sveta.
Svätý grál.
Michaela.
Niekedy sa dá všetko pomenovať jedným menom.
Že by som sa zaľúbil? Uvažoval som nad možnosťou, ktorá mi dosiaľ nenapadla, ažmolil som vruke cigaretu. Vmojom veku? To by som musel byť poriadne nadratý. Našiel som popolník, dievčatám sa ho ani neráčilo vyprázdňovať. Niežeby som sa niekedy nezamiloval: beznádejne, nešťastne, jednorazovo, viacúčelne, opätovane aj neopätovane… Ako kretén, ako šašo, ako blázon, ako Romeo iDon Quijote, skrátka ako všetci, čo nosia nohavice. Ale to bolo tak dávno, hádam vneolite, teraz mi namiesto krvi kolujú vžilách cynizmus askepsa. Čo sú také sivé myšacie plášte, do ktorých sa dobre skrýva.
ZDiovej hlavy vyskočil plamienok, ktorý som lačno vtiahol do cigarety. Modrastý oblak dymu stúpal ku krištáľovému lustru, keď sa ho dotkol, rozplynul sa vjeho zvonkohre.
Ana čo tu teda si? zlomyseľne sa ma čosi spýtalo.
Obzrel som si Dia, ale on to nebol, jeho tvár bola božsky dôstojná. Iba žena zobrazu ma pozorovala nehybnými očami. Položil som šéfa Olympu na blízky stolík, vzal som si zneho pohár džintoniku apohodlne som sa usadil vkresle. Pil som afajčil aspolu snikotínom šlukoval všetky dotieravé myšlienky apotom som ich sdymom vypúšťal zúst.
Šum vody ustal, vystriedal ho tichý melodický spev.
Zahasil som cigaretu, nedopil džintonik.
Čo teraz robí? Češe si svoje indiánske vlasy? Utiera sa, čaruje stieňmi na oči, farbičkami, ceruzkami, rúžom? Nie, nemusí, nechcem. Nech je taká, ako som ju uvidel vprvý deň: čistá, krehká, bezbranná… Taká zraniteľná vo svojej kráse amladosti.
Dvere sa otvorili aizba sa naplnila vôňami. Neusiloval som sa ich pomenovať, definovať ich, iba som ich do seba vsával. Slastne, spôžitkom. Náruživo. Vtej chvíli sa mi mierne krútila hlava ana ničom mi už nezáležalo. Nad ničím som nerozmýšľal, oničom nepochyboval, všetkému veril.
Vánok nadvihol sukne bielym záclonám azparapetu pípol malý vták sčervenkastou viazankou ažltým chvostom. Neodvážil som sa pohnúť.
Zdverí vystúpila Michaela. Mala na sebe biely kúpací plášť, oktorom som vedel, že má na chrbte červený kotúč vychádzajúceho slnka. Ležérne si ho pridržiavala rukami, tak, aby som si mohol všetko predstaviť, anevidieť nič.
Kráčala po špičkách, skôr dievčensky hravo ako koketne vlnila bokmi adlhé gaštanovohnedé nohy kládla pred seba ako modelka. Čierne vlasy jej splývali na ramená apritom sa jej dotieravo tisli do tváre, pretože pri chôdzi mala mierne sklonenú hlavu. Oči som jej nevidel, sklopila ich za havranie pierka mihalníc.
Zdala sa mi neskutočne vysoká aéterická, ani som si nechcel predstaviť, ako groteskne by som pri nej vyzeral.
Stála predo mnou.
Zľahka klesla na päty.
Pomaly avznešene dvíhala hlavu, najskôr ľavou, potom pravou rukou si dievčensky jemne aplacho odhrnula ztváre závoj vlasov, vtedy sa jej biely plášť na okamih rozhrnul, zdôraznil krásu opáleného tela aodhalil dve drobné pevné prsia smalými kávovými zrnkami dvorcov astuhnutými malinovými bradavkami. Čierne husté chĺpky ohanbia vytvárali neuveriteľne súmerný trojuholník. Ešte sa na nich chveli strieborné kvapky vody. Zrazu Michaela vzopäla ruky, ako keď páv rozprestiera chvost, avtej chvíli som ju uzrel vcelej jej pohanskej nahote, apotom ich náhle spustila, ako keď labuť sadá na pokojnú hladinu jazerá. Biely plášťjej skĺzol knohám.
Nečakane sa veselo rozosmiala aobkročmo si na mňa sadla. Bola celá mokrá. Oboma rukami ma objala okolo krku aponorila svoju tvár do mojej šedivejúcej brady. Hladkal som jej útly, chudý chrbát. Od končekov vlhkých vlasov po roztvárajúcu sa mušličku.
Pobozkala ma na ucho azačala sa rytmicky vlniť.
Žena na obraze mi hľadela rovno do očí.
Odvrátil som sa.
Michaela mi vošla do vlasov. Ticho zavzdychala.
Daj jej žezlo svojej vášne do ruky, poradil by mi chlipný Nabokov, keby teraz sedel vedľa mňa, ale aj tak by som ho nepočúvol, pretože Michaela sa nado mňa naklonila aobjala mi tvár svojimi hustými voňavými vlasmi. Nežne si ma privlastnila azakryla pred svetom. Na oči mi vtisla bozk, ako keby mi horúcimi perami vtlačila na viečka zlaté mince.
Potom som klesol na kolená avzal si ju do úst, na jazyku som zacítil chuť mora, ktoré mi stekalo po brade, po hrdle, na hruď, na brucho… Už som nevnímal nič anikoho, len tú tichú vibrujúcu rozkoš, ten slastný tlak, ktorý nezadržateľne mohutnel. Ohnivé rotujúce kruhy pod viečkami, žeravú dúhu, ktorá mi prenikala do samého mozgu až po hranicu bezstarostného bezvedomia.
