Ukážka z diela

Daniela Dubivská: Karavána rýb

Žհ

Ždz

je iba farbička

zbláznená do papiera

kým ťa drží zábradlie

zubami od supov

Každé ráno

íš

na večer

Ako žena

sulicou vy výstrihu

oktorej píšu

vnovinách

že kradla

TÁ ISTÁ MARGARÉTA

Občas mi býva smutno

za starou adresou

amenom

sholubmi vpísmenách

Za maminou rukou

aotcovými nohami

Ale potom

ž

príde nedeľa

ačaj mi zlieza zkože

Ako každé ráno

keď sa prejdem

nožom vzrkadle

XXX

Na konci rána

vtáci zapaľujú svet

ako my

mŕtvym sviečky

na lepšie časy

ktoré sa tu naháňajú

sdeťmi

popod odkvapy

Aj ja tu chodím

ako anjel

bez potlesku

sľubovaný nebu

ako tí

čo oklamaní

š

iba vzemi

KAŽDÚ NOC

Každú noc

vlk pri mojich dverách

púšťa mi srsť

na ruku

za pohľad

aviem

že sme obaja

príliš blízko

ale ty mi nedovolíš

nikdy

takto umierať

Í

Spustnem

ale ešte ž

ti budem hľadať meno

vktorom bude

sever

juh

aj ošúchané topánky

aTy nakoniec

šٰé

povieš iba

Mama

Básne zo zbierky Karavána rýb (2001)