Ukážka z diela

Daniela Dubivská: Žena v cudzom brlohu

xxx

Smútky sú

ako psy

vyvlečú sa z reťazí

no neopustia revír

vybrešú sa z rán

a uveria

ako ja

keď lížem tvoje rany

ostnatými očami

dnes platím telom

a zajtra

ýٰdz

OSKAROVI

Tvrdím ti nezmysly

že vietor nemá farbu

a smrť sa nikdy neodváži priblížiť

že čas bzučí

ako holiaci strojček

a nedobehne cieľ

a ty sa

v bode klamu

ticho nespýtaš

Í

Nezmeškaj ten pád

keď budem lavína

a ty...

pes hrabúci sneh

Աš첹

moju smrť

pripravenú na tanieri

ako predjedlo

Աš첹

explóziu môjho štekotu

keď sa nehybne

roztrhnem

na bolesť šepkajúcej hmoty

TICHO

Všetky kľučky

na tvojej košeli

sú zamknuté

nik nevchádza

a neodíde

iba ja

posielam stráže

k pobrežiu tvojho oka

sa blíži loď

s mojou vráskou

CEZ UCHO IHLY

Cez ucho ihly

á

do tvojich stôp

bez kopýt

a presne zlomená

čmáram ti hlavou o náruč

a nemám čas

úť

s tou chromou ženou

v mojom brlohu

Básne zo zbierky Žena vcudzom brlohu (2012)