ղľáԾ
Keď Lukáš Palúchovi potvrdil, že nemecké firmy začali vo veľkom skupovať prosperujúce fabriky vČeskoslovensku, nechcel maľovať čerta na stenu, držal jazyk za zubami anemudroval. Iba si pomyslel, že zahnívajúci aparazitujúci kapitalisti nás vkrátkom čase určite preštia.
Obavami zkapitalistického zajtrajška Lukáša neznervózňoval, lebo mal Lukáša rád. Rozumeli si a nemali filozoficky rozdielne názory na novú budúcnosť, nástojčivo búchajúcu na dvere republiky. Palúcha hnevalo, že je pristarý, aby radikálne zmenil spôsob života, porevolučné obdobie si vyžadovalo výkonného, odhodlaného, ničím nezaťaženého, mladého človeka.
Taký Lukáš bol.
Lukášovi pomohlo zázemie jeho otca, ktorý vsocializme takmer celý produktívny život zastával vysoké stranícke aštátne funkcie. Nemal ani tridsať keď sa mu ušlo miesto riaditeľa podniku, anebyť prevratu, určite by bol vydržal až do šesťdesiatky. Tak to vexistenčne zabezpečenom socializme chodilo. Rodinné a ekonomicky stabilné pomery vychovali zLukáša sebavedomého mladého muža, ktorý sa nebál žiadnej výzvy.
Aišiel na vec riadne zostra.
„Stále melieš to isté, už mi lezieš na nervy,“ vyštekol na Letíciu aj pred kolegyňou. Chápavá Estera bleskovo zatvorila spis spečiatku právneho oddelenia ačo najrýchlejšie odcupkala zkancelárie. Nechcela byť svedkom ďalšej hádky Lintnerovcov.
„Povedal som ti, vyrazím ju, keď ti bude donášať,“ strácal sebakontrolu, dlhšie ho rozčuľovalo, že sotva vytiahne päty, hneď je tá ryšavá intrigánka zprávneho na sekretariáte.
„Estera mi nedonáša... iba sa prišla na niečo spýtať,“ hoci si na jeho výpady mohla už zvyknúť.
„Koho? Teba? Aspoň si nevymýšľaj. Apovedz jej, že si neželám, aby sem za tebou chodila!“
Lukáš zúril, ale to, že mu praskli nervy, nesúviselo sňou.
Aj jeho žena už vedela, že mu nevyšiel veľký projekt, na ktorom pracoval snajlepšími ľuďmi zfirmy, dokonca mala podozrenie, že podplatil nesprávnych ľudí, lebo v priebehu konkurzného konania došlo ku kapitálovým anásledne aj k personálnymzmenám uhlavného investora. To si mu však netrúfla povedať. O to horšie znášala, že si znej robil hromozvod aj pred zamestnancami. Bolo nad slnko jasnejšie, že jej prítomnosť na pracovisku Lukáša znervózňuje, už zabudol, ako dlho ju presviedčal, aby mu robila osobnú asistentku.
Napätie stúplo, keď otvorili ďalšie pobočky aprijali prehnane ambiciózneho právnika Petra Lanáka, sktorým si od prvej chvíle nepadli do oka. Lanák sminimálnou právnickou praxou bol ukážkový typ kariérneho nedočkavca, ktorý sa vyzná vtlačenici. Vo firme pracovali viacerí šikovaní východniari, ale JUDr. Lanák sprenajatým, ledva zariadeným jednoizbovým bytom vPetržalke, bez peňazí aj bezvlastného auta, šiel na vec nekompromisne. Keď ho nachytala ako potajomky, na vlastnú päsť rokuje sich významným obchodným partnerom, bežala za Lukášom.
„Zase naháňaš duchov? To sa nemôže bezo mňa ani pohnúť?“ odbil ju, ešte nestačila ani dopovedať. Keď sa situácia zopakovala, už za ním nešla.
Lanák ďalej taktizoval amimoriadne sa zaujímal aj o vnútorné záležitosti firmy. Veľmi rýchlo zistil, že Letícia nevlastní vo firme žiadny podiel, ateda nemá vplyv na rozhodovanie spoločnosti, adával jej to drzo najavo. Využil aj drobný konflikt medzi ňou aLukášom apostavil sa jednoznačne na šéfovu stranu.
Nechápala, očo mu ide.
Keď Lanák na operatívnej porade predstavil svoju novú koncipientku Martinu Blanárovú, zalapala po dychu.
Počkala uLukáša, kým ostatní odídu.
„Vyrazil si Estu?“ Stále neverila, že to urobil.
„Už bolo načase,“ odpovedal, akoby onič nešlo.
„Čo také urobila, že si ju vylial?“ Mala čo robiť, aby sa nerozplakala.
„Nevyrývaj!“ Opatrne sa obzrel za odchádzajúcimi kolegami. Jeho žena zase zbytočne stráca nervy.
„Vyrazil si ju kvôli mne, alebo kvôli tomu debilovi?“ Nedala sa len tak, hoci cítila, že nezvláda situáciu.
„Začínaš byť hysterická,“ napomenul ju. „Osobná koncipientka je odôvere, to dúfam uznáš?“ Ešte vždy sa snažil pokojne reagovať asústredene odkladal veci zo stola. Dnes má toho ešte veľa pred sebou.
Splačom na krajíčku vybehla z kancelárie. Nechcelo sa jej veriť, že Lanákovi tak slepo dôveruje aže tak ochotne uvoľnil priestor pre tú žabu, ktorá bude koketne skackať okolo neho smerom a spôsobom, aký jej určí.
Prečo jej však Estera nič nenaznačila?
Tušila, že sa jej bála čokoľvek povedať a Lukáš iba využil príležitosť, aby sa jej zbavil. Vedel, že to Estera jej vysvetlila, že manželka vmanželstve nie je to isté čo spoločníčka vspoločnosti. Vedel aj to, že na Esterin podnet sa dvakrát pokúsila vstúpiť do firmy. Už dlhšie ho to znervózňovalo a pokladal to za manipuláciu zEsterinej strany. Veď predtým jeho žena taká nebývala.
Esterin vyhadzov a Lanákovo povýšenecké správanie, ktoré si Lukáš zjavne nevšímal, bolo posledným klinčekom do rakvičky jej pracovnej kariéry vo firme.
Zostala urazene doma, aako neskôr zistila urobila obrovskú chybu.
Popravde, jedným zdôvodov bolo aj to, že si prestávala dôverovať. Lukáš na ňu kládol čoraz vyššie nároky, nástojil, aby prešla na obchodný úsek, a nechcel jej uznať, že sa na to necíti. Možno aj preto ju čoraz nervóznejšie okrikoval.
Lebo päť rokov po „nežnej“ sa už prerieďovali rady tých, ktorí na to mali, respektíve nemali. Na podnikateľskom začiatku sa nádejní kapitalisti odhodlane postavili na štart za úspechom. Nikto nikomu nezávidel, ale ani nežičil, lebo málokto vedel, za čím sa vlastne ženie ačo si môže dovoliť. Noví podnikatelia stáli vposlušných radoch na obecných úradoch, vybavovali okrúhle pečiatky na živnostenské oprávnenia aodborné certifikáty, odvážne zakladali spoločnosti sručením obmedzeným. Ešte odvážnejšie si brali investičné aprevádzkové úvery, ktoré kryli vlastnými domami, chatami agarážami, všetkým tým, čo socialistický človek vlastnil. Koncipovali podnikateľské zámery na úrovni dobrodružných románov a netušili, že tak skoro nastane vypadávanie zpodnikateľskej dráhy. Niektorí akcelerovali zmiesta aúspešne zvyšovali rýchlosť, iní vstrese vpodnikavom súperení prichádzali oposledné kvapky benzínu aj ozvyšky nervov. Boli i takí, čo si bez hanby dali čelom vzad, aby sa domov nevrátili pešo, anavyše sholou riťou.
Lukáš však patril medzi úspešných. Riadil, organizoval azariaďoval, nemal čas sa ani najesť, a po nociach sa učil angličtinu.
Vystrašená sledovala jeho raketové napredovanie. O to ostrejšie vnímala, že ona sama sa točí vkruhu anie je schopná niečo zásadné navrhnúť, zmeniť, kamsi odísť, odletieť hoci aj na bosoráckej metle.
Nenávidela sa za to.
Ľakali ju Lukášove rozhodnutia proti dosiaľ zaužívaným pravidlám. Túžila po jednoduchom živote, túžila vrátiť sa späť do maličkého jednoizbového bytu na štvrtom poschodí bez výťahu a ústredného kúrenia, aj do Výskumného ústavu verejnej mienky, na oddelenie osvety, kde nastúpila po skončení vysokej školy.
Lebo po revolúcii sa zmenilo úplne všetko.
