ղľáԾ
Večnosť koreňov
Zoťaté ruky
po oboch stranách cesty.
A potom dlho,
dlho nič.
Na konci
úlomky ticha a svetla.
Večnosť koreňov,
ktorá mi deň čo deň
sťahuje hrdlo.
Obraz
Zrobené duše
nie sú nedeľné košele,
ale pofŕkaný rám
na starom obraze.
A došliapaná dlážka.
A čisté,
vyplakané nebo.
Duby
Vaše vyťahané ruky
sú storočné duby.
ýčí
sbodkou zapustenou
vzemi.
Pokora
Celý čas ste stavali lešenie,
chceli ste prerásť slnko.
Vyššie ako na kostolnú vežu
ste nedoleteli.
Len čo ste sa dotkli oblohy,
vypadol vám zúst kalendár.
Koľko času ešte ostáva
do zatmenia?
Pokora je nemenná.
Vina
Keď zvon odstrihli
poludnie znebies,
jediným odpočinkom
býval Anjel Pána.
Vtedy aj kosy
oddychovali postojačky.
Len tráva kľačala
dolu tvárou.
Kajala sa za všetky viny.
Aj za tie,
čo prídu.
Hora
Stromy odjakživa
podopierajú nebo.
To vysoké,
múdre čelo.
Niet krajšieho oltára,
ako je hora
plná sviec.
Vyššie pomníky
ani nemohla postaviť.
DZԴDzť
Pod krížom
sme si všetci rovní.
Koľko sĺz
a koľko šľapají.
Aj keby sme ako chceli,
diaľku nedovidíme.
