ղľáԾ
Rozjasňovanie zlatých pohárov
Rozjasňujem zlaté poháre,
má prísť
človek zo sveta, ktorý sám stvoril,
do sveta, čo som vystavala vo mne,
idem sa zblázniť od šťastia,
že sa budeme rozprávať
v jazyku ikôn,
idem si nohy dolámať,
zakrvaviť sa darmi, derúcimi sa znútra
do dlaní, idem sa zabiť,
utekajúc mu naproti
vohnivých kruhoch na predmestí;
nespratné krídlo zjaskyne filozofov,
zdvojené oko,
ktorým treba do lebky vložiť
mince apotravu pútnikom.
Videla som to vdebutantskom filme –
igelitový sáčok sa vzniesol zdlažby,
vdýchol do seba vietor
apoddal sa letu,
tancujúc svoje flamenco
pred kioskom,
pred oknami nemocnice Matky Terezy,
akoby to bola duša,
trblietavá hmlovina,
ktorá sa pripojila
k projektovaniu chrámu,
k výsluchu politického väzňa,
k miske, čo vypadla zrúk askotúľala sa
na zem.
Až mi je mdlobne, duša, keď vidím
ako sa po bielych kameňoch rútiš
do čiehosi srdca, vždy
do srdca.
Na štvorčekovanej mriežke spovedníka
vedie si moja duša záznamy,
po rokoch otvárajúc vnútorný čas,
uložený vtruhličke
scennosťami.
Spoveď je nesúrodá, bez začiatočných písmen
abez bodiek, miestami tvrdá,
miestami neistá:
hovorí otom, čo sa stalo ajčo sa ešte len stane,
lebo všetko je ukryté vslovách,
vtých sladkých kúskoch
prvej ovocnej stravy,
ktorú keď človek vložil do úst,
zažiadalo sa mu mäso.
oexekúcii majetku Augustíny D.,
Kľačím vo vani
ačítam súdny spis
ktorá sa vpäťdesiatych rokoch
postarala odeti po popravenom
adomohla sa vyššej spravodlivosti,
keď jej vrátili vaňu sobitou gliedou,
bielu medvedicu na štyroch labách.
Vaňa plná milosti
stála na popraskanom betóne
avečer, keď sa detskou únavou
rozochvela voda,
spoza rozhorúčenej pece prichádzal otec.
Vravel: Som nevinný
atieto dve slová boli mydlo iuterák,
sladká pena
zrozkmásanej vody života,
ktorá sa premieňala
na zlaté prasiatko šťastia.
Chcela som si stebou vypiť, Margueritte,
rozpoznala som ťa
medzi morskými vtákmi,
povznesenú nad knihu zpiesku,
vktorej slová
zanechávajú stopy po ľuďoch,
krívajúce texty,
marivo.
Vprístavnej krčme
si mi vyškriekala pieseň:
Písanie je ničivá sila,
vnikne pod kožu,
odníme oči aústa,
vyžiada tvár.
Písanie je appel platz
na bielom papieri.
Písanie je láska,
bez ktorej sú všetky otázky
峾ٲé.
