ղľáԾ
íٲ
pohlavie dvoch dvier
zatváranie a otváranie ženskosti
ešte v dlhej červenej sukni kľačala a objímala si kolená
dvere padli v poslednej zákrute
dcéra syn muž všetko naraz
dzúԴDzť
dzԱԴDzť
tvrdosť smaragdových očí sama sa bojíš mŕtvych čajok
komicky vykrútené zobáky
čo počuješ je krok do rokliny
tancujúca žena sa šmýka
po nitkách
貹čԲ
zarosené okná
(dych a dýky)
noc
(spenená morská hladina)
rozbíjajúca sa o breh
krvavými slzami
schúlená púšťam more
cez seba
ǻDZá
som iba kvapka
v mori rôznych prúdov
tečú a prelievajú sa cezo mňa
ٳܻé
ǰú
som v tvojom malom pohári
neviditeľná tisícina pocitu
tak si tu plávam pomedzi oheň
tu nie je priepasť
len ľahký smútok pod pokožkou
na chvíľu uzavrieť uzavrieť (sa)
Dzť
rozložiť jazvy na druhú stranu a pozorovať
tŕpnutie úst
hľadieť na kométu rozšírenými zrenicami
odkryť sa vlnám dýchať v hlbinách
prežiarených dychom
prúdiť si cez prsty veslovať tam
kde prítmie pohládza hrdlo
nemej holubice
sme tu tri v jednej chvíli
zakliate v obraze na zamknutých dverách
klenieme sa cez seba,
šesť rúk na šiestich stenách,
v jemnosti podobné riečnemu toku
na vlhkej hline...
ako trojžena kráčam pobrežím,
púšťou a tichým vzduchom.
