ղľáԾ
Had je zvinuté klbko lásky, ruka duše pripravená
dvihnúť sa vznaku požehnania.
On je otcom úsmevu aistoty,
on drieme včloveku ačaká na svoju príležitosť.
Had je zvodca zEdenu, zaliečavý ukrutník pripravený
zaútočiť vnestráženej chvíli.
On je otcom zármutku apochybností,
on drieme včloveku ačaká na svoju príležitosť.
Objímem ho, aby toľko nečakal...
* * *
Jediný úsmev obsiahne všetky slová, jediný úsmev
odpovie na každú otázku.
Akeď niekto príde apýta sa ma ako ďalej, sistotou
viem, že
ten môj nie je
ten pravý.
* * *
Muž ažena vbielom plameni.
Vlnia sa ako had, ktorý je snimi atiež biely.
Vdychujú svoje sväté vône, pach vášne apach Boha
ana ich prstoch nie je dotyk strachu, lebo ho vyhnala láska.
Muž ažena vbielom plameni.
Ich tanec je opojením aj modlitbou.
Za všetkých, čo tu snimi nie sú.
* * *
Keď raz budem stáť tvárou vtvár
Pravde,
zrútia sa všetky teologické konštrukcie, poučky,
osvedčené taktiky ametódy, náboženstvá, cirkevné učenia,
mystické školy, ezoterické tradície alebo akékoľvek
návody, rady aodporúčania,
bezpečne aneodvolateľne cítim, že zcelej tejto
prepytujem duchovnej katedrály nezostane kameň na
kameni,
keď na konci svojich dní budem nahý stáť tvárou vtvár
Pravde.
* * *
Had nasleduje anjela, plazením zahládza jeho stopu.
Prekĺzne za ním štrbinou vmojom srdci.
Srdce zasvieti.
Svetlo pohne mojou nocou.
Moja noc sa stáva miestom pre hada apre mňa.
Moja noc sa stáva miestom pre teba.
* * *
Vidí sa mi, že ten, kto skutočne hľadá, nemôže prijať
žiadne učenie, nijaká cesta preňho nie je širšia ako brehy
jeho mysle.
Vidí sa mi, že ten, kto skutočne našiel, môže prijať
každučké učenie anič mu už nebráni žiť tam, kde sa jeho
myseľ dotkla božského ajej brehy sú nenávratne
é.
* * *
Radosť aj žiaľ sú jednou Energiou, tak ako had ajeho
čԾ.
Osobný aj neosobný sú jednou Bytosťou, tak ako had
ajeho plazenie.
Kto si vyberá lepšie, nech mlčí aďalej napreduje!
Kto našiel odvahu prijať oboje, nech zaprie sám seba
aprehovorí!
* * *
Ja som nikto.
Všetko sa mi stáva učiteľom, všetko je objektom môjho
uctievania.
Nie som iný ako podráždená šelma, ničím sa
neodlišujem od komára, som tým istým človekom, ktorý
pred chvíľou vzbudil môj hnev.
Od každého prijímam ponaučenie: miznú vňom
všetky rozdiely, zostáva iba láska. Ja ju neobsahujem, ona
obsahuje mňa.
Som naozaj nikto.
* * *
Nebudem sa pýtať na rozdiely medzi mnou atebou,
lebo
je iba jediná Skutočnosť:
hlboká, neustále pôsobiaca, zvrchovane prekračujúca
všetky citové arozumové obmedzenia aj reťazce príčin
anásledkov;
je iba jeden svet šťastia, kde niet rozdielu medzi mnou
atebou, lebo vňom
niet nikoho, kto by sa na taký rozdiel pýtal.
* * *
Had si ma vkladá do úst, jazykom opatrne sunie do
svojho svetelného srdca;
jeho slová sú slovami
hada vsrdci mojom
aja dvojmo počujem jediné
Mlčanie.
* * *
Keď vmojom vedomí splynú protiklady, keď myseľ
vyviazne zo zajatia koncepcií apredsudkov akeď sa zbaví
akéhokoľvek rozlišovania, diferencovania alebo
posudzovania,
už to nebude moja myseľ.
Sila,
ktorou túžim po takomto oslobodení, je rovnako veľká
ako
sila,
ktorou si túžim svoju myseľ ponechať.
* * *
Som súhrnom myšlienok, ktoré vymedzujú môj
vesmír.
Som iba tým, čo vystavala moja myseľ.
Som naozaj iba tým, čomu som osebe uveril.
Anejeden ťažký deň vystrieda nejednu prebdenú noc,
kým sa nedostanem ztoho, čo neexistovalo,
pokiaľ som si to nevytvoril.
* * *
Ak ma presunieš ktrom hviezdam, rozmiestneným po
dĺžke Tvojej vrásky,
ak mám splynúť so semenom obesenca, aby koreň
mandragory vydal nektár pre milencov,
ak sa má stať dvojhlavý had škrtičom môjho tieňa
aak to naozaj musí byť tak, že zmojej viery nezostane
ani zrniečko prachu, potom
Ty za mňa ver,
aby moje čakanie netrvalo viac, ako môžem uniesť.
