��������

����

XIII.

– –

Voskové plátno pretkané dúhou.

V��rukách vzduch

�������ٰ�������Գ�.

��

Je to obyčajné nebo.

��

Nahé nebo.

Na juhu s��poslom búrky,

ktorý v��rukách drží trúbu.

��

Všetko tíchne.

Prichádzajú mračná.

A��pokrývajú zem svojou túžbou

���Dz������úť.

��

��

– –��

�������� Je chladná,

�������� chladná ako mramorové panny,

�������� ktorých volanie je čoraz prudšie.

��

Je chladná

voniaca pižmom.

Drobená pachom pohanského prekliatia.

��

Pomaly sa kotúľa, sleduje.

Niekto sleduje.

��

Na druhej strane líca

načrtáva zub.

Na druhej strane skaly,

zas len skala.

Kosť je mäkšia ako inokedy,

tvár nepodobná.

�ܳ󲹲��Գܳ�á.

��

�������� Mramorové panny,

�������� ktorých volanie je čoraz horšie,

�������� stoja na koncoch svojich pŕs,

�������� ako nevinne,

�������� och, ako nevinne.

��

��

��

��