Ukážka z diela

Mikronauti

Mramorové stehy

Už som sa začínala cítiť

hladká apevná

presne vymedzená

azatiaľ moje vlasy:

kresba magnetom

dočasná mumifikácia

intenzita citov na jedinej strane

zbludného kruhu svätožiara

Tvojou dráhou

je jazyk vanestézii

tvoja drahá

sjazykom na háčiku:

popoťahovaním krozdvojeniu

Chytám sa nitky

trhám sa

zošívam pery

(slinou?)

meliem si srdce jazykom

mýlim si jazyk so srdcom

po vyrezanom jaderníku

po citovom výbuchu

skožou na zdrapy

byť obežnicou jablka

vreze obrazu

(vlas?)

kresbou najintímnejšou

Usmievam sa na zeleninu

s-novou citlivosťou

keď ju čistím krájam strúham

dotýkam sa...

horizont sa

zaobľuje podľa ruky

aby neha neskĺzla

tvárou ksrdcu

ani od srdca

aby báseň

ačipka

dzáé

rovnakodlhé nitkočiarky

boli

uzlom do rany

Kombinácia

kvetov asnehu

vpoézii žien

červená abiela

krv na operačnom stole

chirurgicky presný temnosvit

Čo napísať na kožu

aby malo zmysel

ť

zapichnúť háčiky

astiahnuť?

Pod snehom

pod zemou

pod kožou

malé mrkvy

hladké alesklé prsty detí

siahajú po niečom hlboko temnom

Tie poličky

by pokojne mohli byť riadkami

na ktorých stoja apadajú

písmená mojich slov

aslová mojich básní

aby som odhalila

existenciu preludov

ktoré so mnou celé roky žili

nepovšimnuteľné na spôsob predmetov

strojčeky pradúce pavučinu

vlastným zvukom

keď polievam kvety

chcem počuť

ako hltavo pijú

keď umývam riad

to čo mi uľpieva na prstoch

je strach

Snaha oúplné vyčistenie

roztriedenie zaznačenie

pred zrakom koho?

Začínam stále nanovo

za sebou nechávam čiaru vz(dychu)

Niečo čo treba ukrývať pred všetkými

čoho je stále viac

a: „Niet tu miesta!

Hovoriť veľmi veľa

dať voľný priechod úprimnosti

padanie šupiek

až po kryštalickú neúprimnosť

moje jadro

silueta nakreslená prachom

mimo premeny

ktorá sa dotkla všetkého naokolo

asmútok znej

zo spôsobu akým ma obišla

vnajmenšej možnej vzdialenosti

Úľak zligotu

aja sa ho vzdávam

skôr ako som mohla spoznať pôvodcu

marhuľové svetlo

vytiahnuté zkôstky za okraj

ǰčé

azdanlivé ako sebaobjímanie:

pri pohľade od chrbta

aj tie najvlastnejšie ruky pôsobia cudzo

film

bez akéhokoľvek deja

ktorého plynulosť je zdanlivá

ktorého zdanlivosť je plynulá

film

na ktorý sa pozerám ako na vlastné telo

znadhľadu vlastnej hlavy

Obsedantná láska

kmikronautovi

jeho podoba

zmnožená muším okom

Čo pôsobí náhodne

zopakujem

Ak sa vlnivo pohybujem

len ústami napred

bez pocitu zúčastnenia

vbludnej zrenici

Stiahnem sa

zo zárodočnej pozície

preberiem

zástupnú funkciu sveta

Telo leží pri tele

vspánku

si kradnú myšlienky

neustále spomienky

premrhám príbeh

na verše

Dzá

avynáram sa

zvody

cítim úľavu

ä

celú škálu emócií

priehľadov do ý životov

Ծčí

adávam do poriadku

povrchovo

povrchne

zdanlivo

vzdávam sa

niektorých vecí

akoby boli prekážkami

ý

nezastrene

Աú

vzdávam sa

svojej jedinečnosti

existujem ešte raz

súbežne so sebou

včase apriestore

pozorujem sa

zvonka

Moje vedomie je žĺtkom vo vajíčku

seba cíti(m) ako škrupinu

má také studené ruky

keď mi siaha na básne

odlúpne chrastu

atým ju vráti krvi

stopky kvetín kreslia na dno

unášané prúdom

dážď zvnútornel vnádobách

po prebdenej noci

zväčšujú svoj objem