ղľáԾ
(ܰáž)
EŠTE JEDNO DIEVČA ZULICE
Skorumpované srdce
aokato vybombardované úspechy.
Sliznatý pocit veľkorysosti,
keď sa zmráka aviečka padajú,
rútia sa do spánku. Štíhla ako lacná bižutéria
Skomolenou rečou lanárila ma do svojich
áčí
hrozne škuľavá pobehlica niekde na ulici.
Obcovanie súzkosťami,
každé ráno potom do ohlúpnutia
šepkať: samé nešťastie!
Taxíky ako nebožtíci sliedia po noci zimy.
Sedím na zadnom sedadle, fajčím
ahladkám kolená samotárskej čarodejnici.
ONA HOVORÍ
Veľa nocí. Veľa dní...
Rúry amozgy sivých predmestí,
kde ženy kašlú na lichôtky:
„Takýto svinský život,
takáto citová kalamita...“
Roky sa rodia bolestne,
nemajú nárok na podvod!
„Takýto svinský život...“
ʳŠÝ
Vraj rinčanie skiel, chvat,
brat bude vešať brata, zem sa roztvorí,
nestihneš zalomiť rukami.
Odpusť, Pane, ale pýcha mi káže neveriť...
Pretože po treťom zakikiríkaní
prvá vstane najkrajšie zlások mojich
ٰٱý,
Postaví na kávu, zapletie si vrkoč
ahlasom ako zúsvitu detstiev,
keď svet bol jedinou nádhernou púťou
za šialenstvom, zavolá nás kstolu.
Budeme zase šťastní...
SAMÉ ZLATO
Zlato, samé zlato, blyšťavé zrkadlenie!
Zlato avýčitky svedomia.
Garantuje šialenstvo jediným slovom.
Ušľachtilé plemeno trhanov krotí vzlyky,
navždy sjazykom vyplazeným.
Adeti? Kde sú deti?
Všetko je preč,
obrazovka vzlyká naprázdno,
vypli prúd...
PREČO MLČÍM?
Úzkostné vyčkávanie, čakanie...
Hocikto má dnes chuť zblázniť sa dokonale,
bez mihnutia oka pochrúmať si jazyk,
zamknúť sa vkúpeľni.
Sme odsúdení na čakanie...
Prečo mlčím, keď viem,
že potrebuješ počuť môj hriešny hlas,
hocičo, notu, srdcový krach?
Prečo nepoviem aspoň prepáč,
keď som ti včera tak veľmi ublížil?
PRE TEBA OINEJ
Zabudni na strateného samotára,
vykáž zdriemot boľavé škriepky.
Všetko je obraz žiaľu aničoty –
kto z náspotreboval takýto cirkus?
Zabudni na blázna sbásničkami,
ktorý každú noc zbieral rosu zodkvapov
anapájal nedozerný smäd čvargy žobráckej.
Zabudni, zabudni, neprosím, žiadam,
veď láske som verný,
milujem inú...
ČÁ
Zomieranie bude nežné akrehké,
nalinajkované ako necesér...
Zatvoriť oči, posledný výdych –
ozveny zlých dní sú preč,
nikto už nezdvihne slúchadlo,
srdce spľasne, duša sa zabelie.
Vitajte...
