ղľáԾ
dabing
píšeš mi
listy
ktoré prídu
vždy o sekundu
po mojom
úڲٱ
naše listy sú ako dabing v televízii už máme v ústach
celkom iné slová keď si po niekoľkých dňoch čítame
svoje odpovede máme posunuté dorozumievanie ale
čas akoby nám nadržal takto letí ešte rýchlejšie
íš
u mňa je ešte
ڱá
zatiaľ čo
u teba sa už
začala jar
nočný predaj nádeje
rozmenil som si stovku
na päťkorunáčky
vykrúcam medzimesto
a potom tvoje číslo
až mi akési záhadné magnety a membrány
dovolia dotknúť sa
tvojho hlasu
za 5 korún na minútu
si kupujem tvoje rozprávanie
tvoj smiech
v telefónnej búdke
počujem ako ti praskajú vlasy
ako sa pritláčaš k šiji slúchadla
celá ležíš v mojom uchu
prosím ťa dzá
dzá
hovor
počúvaš mozarta ktorý ku mne dolieha
z diaľky
nezastavila si vodu
ale neodchádzaj
mám ešte poslednú päťkorunáčku
o chvíľu nás preruší
neodbytný signál
ty ostaneš tam
a ja znova sám budem tu
tu-tu-tu-tu-tu-tu
dzá첹
chlapec s prideleným menom peter pan zoskočil z pohyblivého chodníka svojmu elektrónkovému klaunovi ktorý podobne ako mestá ulice a kamene nemal nijaké meno zapojil anulátor pamäti čím ho definitívne vyradil z činnosti cez potrubie fotónových polí opustil svoje storočie ocitol sa v akejsi palmovej divočine obklopený zvieratami a nahými domorodcami ale možno to prežil
vzbura rastlín
voľačo sa muselo stať vzduch bol plný napätého neprirodzeného ticha nepohol sa v ňom ani lístoček áno to je to pomyslel si keď stál na balkóne a pozeral na prázdne kvetináče všetky rastliny kamsi zmizli zazrel ešte ako sa posledné stromy strácajú za rohom mesto bolo zrazu prázdna betónová plocha tak sa začal zápas prichádzal s pocitom dusenia v pľúcach
námet pre science-fiction
ktovie čo by robil
ten posledný
ak rozumiete o čom hovorím
ten naozajstný posledný
definitívne posledný
s kyslíkom na pár hodín
možno by pochovával
svojich príbuzných
pozeral na storočia
kričal proti hviezdam
písal posolstvo
smial sa
pľul na zrkadlo
š
chodil po prázdnych uliciach
zamkol sa
vykrádal obchody
učil sa cudzí jazyk
modlil sa
rozbíjal nábytok
spáchal samovraždu
alebo by jednoducho odišiel
zhasol by v dome
a pobral sa preč
planéta kleepolis
paul klee vošiel do namaľovanej húštiny na svojom obraze a keď sa z nej vynoril ocitol sa v inom čase v inej dimenzii v iných farbách prvý tvor ktorého stretol bola modrá ryba plávajúca vzduchom oproti nemu okolo prechádzali abecedy listy klauni rastliny to je zaujímavé pomyslel si maliar kto by to bol tušil že budúcnosť používa také samopašné hrkálky
urbanistika
môj priateľ má utkvelú predstavu že veľkomesto je živý organizmus ktorý rastie rozmnožuje sa a zbavuje odumretých orgánov len si všimni ako sa rozťahuje ako pohlcuje pôdu ako sa nám vymklo spod kontroly hovorí mi priateľ vždy som sa smial jeho výstredným víziám ale dnes pred mojimi očami z uličky na ktorej bývam vyrazili dve nové ulice a rozbehli sa do diaľky
nočný predaj nádeje II.
k elektrine žiarovky
a piesne erica claptona
pridávam elektrinu
mojej píšucej ruky
k chlebu zo semena divej trávy
a havranieho trusu
pridávam svoj chlieb
vysedený v teple
mojej píšucej ruky
tvoje vlasy spia
na južnej strane postele
vpisujem sa do hlbokej knihy
tvojho spánku
daj aby som vydržal do rána
aby som neš
v kryštalickej mriežke
týchto riadkov
aby to niekto potreboval
zúfalo alebo ľahostajne
aby som niečo zachránil
nádej či spomienku
aby som sa vhrýzol
niekomu do mozgu aspoň na okamih
kým preletí vietor od ucha k uchu
len s touto nádejou
ktorú mi predáva dnešná noc
budem mať znovu silu robiť to
