ղľáԾ
(23. 12. 1998)
Na jednej strane neúnavnosť
na druhej strane unavujúca
zatváram dvere
pred sebou aj za sebou
bez rozdielu čelom obrátená
výzva: „Zvinúť sa!“ (do seba vsebe)
predchádza apoteóze labyrintu
stupňovaná zmena: „Blúdenie ktoré
sa začína pohybovať vmedziach pravidiel
prestáva byť…“
po výzve: „Rozvinúť sa!“
nachádzam sa vlabyrinte
– hladkosť sama
po sebadeštrukcii
– niečo nežné
ako dar znovu sa vystavať
znovu-na-stole-ná
za dverami
vskrini
blúdim vzáhyboch drapérie
žehlím labyrint
vraciam mu predimenzované ľudské teplo
možnosť vjednej fáze chladnutia
sa stelesniť
(26. 1. 1999)
Časť krajiny ktorú ti (sebou) zacláňam
je smrteľná
korienkami nervov ukotvenú
vidíš ma cez neprítomnosť
postavy vobraze
cez jej siluetu
plynule prechádzam do fikcie anaspäť
spájam sa shorizontom
som vpohybe úponkami
ťahám sa ako epileptik za svetlom
hľadám oporu: omotám lúč
dvíham sa knemu: JAZÁHRADA VPOVETRÍ
vykorenená na vrchole záchvatu
vedomie vypne
stratím sa vsebe: ZRADA VZáhRADE
(3. 2. 1999)
Uhryznutá hodinovým strojčekom
vuhryznutí čítam zuby Ú smiechu:
že nie vstupňoch
ale vkŕčoch
že na kolotoči
zametám vlas(tný)mi
rozmazaná pohybom
udriem sa ohranu záberu
ٱú
1)
Toto je zásobáreň môjho vzduchu mojej nádeje
vnej sa uložiť znich budem žiť
tu sa odvíja zjemného aoblého začiatku
katastrofa – vzdialená oškrupinu hladine
udalosti zatvrdli
zo slimačej tuby
postskriptum slimáka je zimné viečko
2)
Chodením stále dookola vynašla som
izbu vizbe izbu vizbe izbu vizbe
usadeninu až príliš tenkú – sklo
(všetko spoza) – filtrujú ho na osobnú auru
po všetkom tom vírení
nešťastne ukončené vlákna
3)
Prevrátené odrazy – Stolovníci
máte sa na lyžičke – ubraní priestoru
za vašu konkávnosť (dúfate) bude vám pridané
budem vám… snádychom trápnosti
dychovými bublinami pokazím zrkadlá
mechanické viečka vašich polievok
som zo stredu – jedovatá – potvrdím
čo pečiatka roznosila zmôjho kvetu
zo slúchadla natrúsila zmysluplný peľ
(čiastkový popis otriasol portrétom)
do misky po hlave
na vankúši stopa
privoňali k nezvestnej (Stolovníci):
„Žmurknutie sa do obrazu neprimieša“
akiste unikli vašej pozornosti žily
navonok spleť hadičiek
„Dotýkaj sa ma pomedzi
len pokojne
Աܲížš
si determinant opatrnosti“
4)
Farebne som sa zblížila
úzkosť realizovala spozadím
tou sa prekričí len šepot:
„Tu sa neprešmykne ani tulipán“
vknihe medzi dverami adverami bolestivý lis
vateliéri fotografa vlahosklonne pustí
namiesto šťavy trochu svetla
zroja fotónov
zbledej tváre hydrocefala
spadla sepala aj petala
vykĺzla mi vratká konštrukcia slnečníka:
„Tá by ma mohla prebudiť
tá vysnívaná hlava čo mi nedovolí spať“
...
Odťahujem sa od prstov ktorými po tebe siaham
Moja obrana je osnovou tvojho útoku
Tvoj útok je osnovou môjho úteku
Iba motív na nás útočí zo všetkých pozícií
Iba motív nám uniká do všetkých strán
Iba odtlačok prsta…
Miesta,
kde sa plochy stretávajú
bez deja
kde sa hrany obracajú
DZúٰ
ostrím proti sebe
ranami proti čírosti
diamanty:
Ծú
nanovo vovádzané
do stavu nedokončenosti
...
Tkanivo, ktoré stráca svoju ustálenú štruktúru.
Vystrúhané ženské ja.
Vo chvíli milosti
prebudené kživotu:
čá.
Pozerá sa do trhliny
ktorú má sebou vyplniť.
Strnulo sa skloní
ale nezlomí
zdvihne svoju stopu
dzdzí
apodá ju dvom odkloneným miestam
...
Bola to vražda.
astále je
presakujúca zmojej prítomnosti
do svojej vlastnej
Աٰžá
bez medzier abez výplní
bez miesta, bez činu
bez mojej strany pohľadu
Nerozoznám nositeľa od obrazu.
Akcia sLazarom
„… vystavuje sa aj sa chráni
pred našimi pohľadmi
zrkadlovo predvádza nebezpečenstvo
ktoré mu (od nás) hrozí:
cez prizmu vlastnej smrti
skúma svoje telo
snezvyčajnou krutosťou“
…
Ležím na podlahe
súbežná so stenou
Zredukovaná na elementárne gesto
Vydávam sa napospas
Podobnosti
…
Sedím pri okne
prišívam si stigmu
(má podobu trhliny)
ľú
červenú (taký druh bolesti)
ٱٰáԳ
(ktorý ťa oddelí od jej dôvodu)
množstvo krátkych
Աú
ǻԳܳí
(od tvojho)
