Zavriem oči z jedovatých bobúľ,
nechcem vedieť, kto ťa teraz objal.
Ráno hádam, kto ma v noci obul,
ľahší o svoj vytrasený obal.
Vyškieram sa... Kto si ku mne sadne,
rozumie. A sedí v nedohľadne.
Proti svojej vôli som si všetkým:
píšem, ale osloviť sa niet kým.
áԴDzť
(na okraj čítačiek v dúpätách poézie)
Čaj a tesné spodky
(ave, noblesa!),
kážem spoza bodky:
Hlavy, dole sa!
Nezávidím vtákom
(ani pod nátlakom).
Duše v povetrí...
Klam slam poetry.
ٳܳáԲ
Už ti nohy stoja dupkom
(v akej teraz kríze?).
Kiež sa zavrú nad holúbkom,
a nech vás hrob hryzie.
Ako nebojácne dupe
tvoj holúbok na ústupe...
V tme sa zo sna strhla
iba prázdna truhla.
Balada ako vášeň
1
Zabíjaš ma scitom,
keď nič necítim –
predtým, potom, pri tom.
Zabíjaš ma scitom,
ja som ý.
Nerozmyslím si to.
Zabíjaš ma scitom,
keď nič necítim.
2
Voňavú aoblú
ťa dnes odmietam.
Aj ty si ma obľúb.
Voňavú aoblú
ťa mám presne tam –
kde ťa zase nóbl,
voňavú aoblú
zlásky odmietam.
3
Povedz, povedz, povedz
(kto si, miláčik)
niečo zbrusu nové!
Povedz, povedz, povedz...!
Pravda nestačí.
Zmožných citosloviec,
vyber si apovedz,
kto si, miláčik!
4
Rok má dvanásť júlov,
keď sa vydarí...
So snehovou guľou
čakaj dvanásť júlov,
sŕkaj campari.
Apotom ma ulov.
Rok má dvanásť júlov,
keď sa vydarí.
5
Sen slepého míma
chveje nábytkom,
že sa zaujíma.
Sen slepého míma
knašim zážitkom...
Objím, obíjdi ma,
sen slepého míma
chveje nábytkom.
6
Jeden vrelý gaštan
chladím na dlani.
Dlaňou sa ho zastaň.
Jeden vrelý gaštan
po milovaní...
Chyť sa môjho plášťa,
jeden vrelý gaštan
podrž na dlani.
7
Biele ciferníky
zmlčia rukami
vmeste bez kroniky.
Biele ciferníky,
prázdno za nami.
Nečakaný nikým.
Biele ciferníky
mlčia rukami
8
Slina zčista ďasna –
nič nám nenesie.
Amala byť spásna.
Slina zčista ďasna
kvašej noblese!
Odsadnem si kbásňam –
slina zčista ďasna
mi nič nenesie.
9
Sneskrývanou smrťou
reptám na Záver:
vymetenec kútov.
Neskrývanou smrťou
vonia baza, ver,
že je mi to ľúto.
Sneskrývanou smrťou
reptám na záver.
10
Všetko ide hladko
ako po mašli –
poetickou skratkou.
Všetko ide hladko...
Krv tam nenašli,
moje neviniatko.
Všetko ide hladko
ako po mašli.
11
Nevinný sa vraciam
poza pozadie
krozdrobeným prácam.
Nevinný sa vraciam,
vskromnom náklade...
Opúšťaš ma, spiaca.
Nevinný sa vracia
poza pozadie.
P. S.
Neviem za čím smútim
medzi slovami.
Za raz vyrieknutým?
Neviem za čím smútim,
ale nedá mi –
mlčím sprihliadnutím
na to, za čím smútim
medzi slovami.
Zbásnickej zbierky Jednotlivec, ktorá vyšla vkošickom vydavateľstve Dali.