ղľáԾ
GESTIKA (úⱹ)
+++
Túto báseň som nikdy nenapísal.
To, čo tu predkladám, je úlomok,
*
smietka.
*
Unikla záhube, unikla mojej ostražitosti.
Tajne kdesi pretrvávala,
prežila svoj osobný nečas.
Prežila úbytok metafor, aby sa dnes,
tu, na chvíľu, sama zmocnila napätia
rozčesnutých metafor.
+++
Žiaľ, len čo som túto báseň dopísal,
položil som ju niekam
adodnes som nezistil kam.
Musím teraz žiť vbyte shotovou básňou
na neznámom mieste.
Musím žiť spocitom,
že aj taký malý priestor,
akým je tento byt, obsahuje ešte
neznáme teritóriá,
nebezpečné exotické krajiny,
pahltné pukliny, vktorých miznú:
*
dopísané básne.
+++
Vždy som túžil
napísať niečo trvalé.
Niečo, čo by
dnes večer ešte
á,
asčím by sa potom
zajtra dalo
bez obáv vyjsť na ulicu.
Napísať niečo
ԱԾčٱľé,
aby si potomkovia
mohli chváliť múdrosť
áԲ⳦.
*
Vyhĺbiť myšlienku
do vody.
+++
Chcel som, ale čakalo ma
len zlyhanie, pokus práve
ǻý.
Túto báseň som chcel
napísať na ohnutý pancier
kameňa – vlhkosť ma
ܳč.
Potom som skúšal
na tvár skaly –
maska popraskala.
Aj teraz, keď to skúšam tu,
cítim sa odmietnutý.
*
Prestávam rozumieť písmu:
nestvoril som ho.
