ղľáԾ
SMRŤ MÁRIE
(úⱹǰ)
„Ak sa nemýlim, prípad vMatiašovciach ste skončili.“
„Nebol to zložitý prípad. Sotva vás bude zaujímať.“
„Počkajte... Najprv mi prezraďte, či to bola prirodzená smrť alebo vražda.“
„Tak teda nestojme na chodbe. Ak máte čas, môžeme si tú tragédiu ešte raz premietnuť.“
VÝSLUCH GEJZU S.
„Chápem váš stav avaše pocity, našou povinnosťou je však objasniť príčiny smrti vašej manželky. Zomrela včera 14. marca alebo vnoci na dnes. Obvodný lekár uvádza, že trpela na chudokrvnosť, celkovú telesnú slabosť, bola silne nervove podráždená, mala nechuť kjedlu avposledných týždňoch rapídne schudla. Pri obhliadke nebohej zistili malé vyrážky na chrbte apopáleniny druhého stupňa na rukách. Vaša manželka umrela pravdepodobne na latentné onemocnenie vnútorných orgánov, podľa všetkého rakovinového pôvodu. Chcete ktomu niečo dodať?“
„Nie. Hádam len to, že ovyrážkach, ktoré spomínate, som nevedel.“
„Potom buďte taký láskavý aopíšte nám včerajší deň, uveďte, kedy aako ste zistili, že vaša manželka je mŕtva!“
„Manželka často zvracala asťažovala sa mi na bolesti žalúdka. Klekárovi už nechcela ísť, otýždeň ju mali prijať do nemocnice, spoliehala sa, že tam jej pomôžu. Asi desať dní je tomu, išla do pivnice po zemiaky. Ako viete, bývame vniekdajšej budove školy. Pivnica je doslova zaprataná vyradenými lavicami, niekoľkokrát som žiadal, aby to odviezli, alebo odpísali zinventára, domovník by ich spálil, tam sa potkla. Chcela sa niečoho chytiť astrhla pritom zo steny elektrické vedenie. Na nešťastie izolácia bola porušená. Spálilo jej dlane aprsty. Večer, keď som prišiel domov, mala už ruky ošetrené. Priznala sa, že si ich obviazala sama, atrochu sme sa pohádali. Nechcela však ísť za nič na svete klekárovi. Ešte vten večer som elektrické vedenie odmontoval adrôty upratovačka vyhodila na smetisko... Pýtali ste sa ale na včerajšok. Dopoludnia som bol vškole, mali sme poradu, nevedel som sa nijako sústrediť, tak som ju asi ojedenástej prerušil. Ráno mala manželka kŕče, nešla do práce, keď užila liek, trochu sa jej uľavilo, bál som sa však, že sa jej stav cez deň zhorší. Keď som prišiel domov, manželka ležala, obed bol uvarený, malá Elenka, bude mať práve tri roky, bola vškôlke. Manželka mi povedala, že sa cíti lepšie, len si chce oddýchnuť. Popoludní som mal vyučovanie. Asi oštvrtej som sa cestou domov zastavil uriaditeľky škôlky. Odkázala mi, aby som na chvíľu prišiel. Vjej kancelárii sedeli okrem nej učiteľka P. akuchárka. Mali pre mňa malý darček, kravatu so sponou, apollitrovú fľašku rascového likéru, mal som totiž včera dvadsaťšesť rokov. Vypili sme zfľaše po dvoch kalíškoch, zvyšok som si zobral domov. Okolo pol šiestej som našiel manželku vkuchyni, tvárila sa veselo, pripravila rýchlo večeru apovedala mi, aby som sa zkina ponáhľal, veď mám narodeniny, musíme ich predsa osláviť. Ošiestej som išiel do kina, som aj správcom osvetovej besedy apremietačom zároveň. Keď som sa vrátil domov, vkuchyni na stole ležal balíček svreckovkami, škatuľa sdederónovou košeľou, spomínaná fľaša slikérom adva štamperlíky. Manželka vkuchyni nebola. Pozrel som sa do izby avidel som, že spí...“
„Upokojte sa, súdruh S. Môžeme si spraviť prestávku. Zapálite si...?“
„Ďakujem...pokračujme radšej...detská postieľka sa nám do izby nezmestila, tak Elenka spáva medzi nami. Zo žartu som si nalial do oboch kalíškov, priťukol som si avypil som ich, pritom ma pochytila akási clivota, reku dvadsaťšesť rokov, aešte nedávno som sa naháňal po lúkach, viete ako to býva, keď má človek narodeniny, tak som sedel vkuchyni, sentimentálne spomínal, až som zistil, že fľaša je prázdna. Vyfajčil som ešte cigaretu aišiel som si ľahnúť. Potichu som sa vyzliekol, manželka sa neprebudila, ale to mi nebolo čudné. Vstáva do práce veľmi skoro, autobus jej ide už pred piatou, chodí aj skôr spávať ako ja...“
„Viete istotne, že spala? Počuli ste ju, napríklad, dýchať?“
„Nie...to nemôžem tvrdiť. Ľahol som si, medzi nami ležala ešte Elenka, hneď som zaspal... Ešte sa ani nerozvidnelo, bolo asi pol štvrtej, najviac tri štvrte, azobudila sa Elenka. Začala fňukať apýtala si mliečko. Naučila sa skoro vstávať, manželka jej zvykla dať trochu mlieka, než odišla do práce, aElenka potom znova zaspí. Prebral som sa achcel som ju utíšiť. Aona začala kričať zcelej sily, mamií, prosím si mliečko, mamička, nepočuješ...vstávaj, už je zajtra...“
„Prepáčte, prosím, naozaj mi je to nepríjemné...“
„Nič to, len sa mi jej krik stále ozýva vušiach... Zapálil som svetlo na nočnom stolíku, reku, už aj tak pomaly musí vstávať, zišiel som zpostele avtedy som zbadal, že manželka...nejako čudne leží. Spala na chrbte ahlavu mala vyvrátenú. Prešiel som rýchlo na druhú stranu, chytil som ju za bradu, vstávaj, vravím jej, Marka, vstávaj... Nič. Nehýbala sa. Zhodil som znej perinu, malá kričala stále viac, potiahol som ju za ruku avtej chvíli som tú ruku pustil. Bola studená ako ľad. Uvedomil som si, že moja žena, že Marienka...že je mŕtva. Vzal som malú Elenku na ruky, chcel som sňou utekať ksusedom, potom som sa vrátil, položil som ju vkuchyni na stôl, hodil som si na pyžamu deku, totiž kabát, Elenku som zakrútil do deky abežal som sňou ktajomníkovi MNV Jozefovi N., je to náš priateľ amá doma telefón... Marka zomrela, vykríkol som vo dverách, jeho žena vyskočila zpostele, neblázni, Gejza, čo to hovoríš!? Marka zomrela. Je mŕtva. Nemohol som ju zobudiť. Studená ako ľad. Nerozprávaj, Gejza, možno len omdlela, rýchlo volaj lekára, kričala na muža... Opol piatej prišiel lekár...potom vy...ostatné už viete.“
PRVÉ UZNESENIE ORGÁNU VB
Podľa paragrafu 164 trestného poriadku začínam vyšetrovať vtrestnej veci náhleho úmrtia Márie S., rod. Frenckovskej, narodenej 21. januára 1942 vJurskom okres Poprad, ktorá dňa 15. marca 1964 o4. hodine 30. minútach bola nájdená vo svojom byte mŕtva. Smrť nastala zdosiaľ neznámych príčin anevylučujem podozrenie ztrestného činu.
Poručík F.
VÝPOVEĎ DOKTORA B.
„Keď som dnes ráno prišiel do Matiašoviec kriaditeľovi školy Gejzovi S. našiel som ho sedieť vkuchyni anariekať. Vošiel som sám do spálne, nebohá ležala na posteli, hlavu mala trochu vyvrátenú. Pozorne som ju prezrel. Smrť som skonštatoval okamžite. Na chrbte mala drobné vyrážky. Podobné vyrážky sa zjavia po otrave žalúdka alebo po požití jedu. Keďže som žiadne iné príznaky otravy nezistil, dávam vyrážky do súvisu sjej chorobou. Na rukách mala spáleniny druhého stupňa, zdali sa byť čerstvé, nemôžem to však surčitosťou tvrdiť, keďže zosnulá mala ruky neodborne ošetrené. Žiadne iné príznaky, ani stopy po násilí, ani stopy po kŕčoch som nezistil. Bezprostredná príčina smrti mi je neznáma. Nebohá bola dlhší čas chorľavá...“
„Prezerali ste jej aj nohy, pán doktor?“
„Prirodzene...alebo aspoň si myslím, že áno.“
„Pyžamové nohavice mala vyhrnuté ana lýtkach má veľké odreniny.“
„To je vylúčené. Totiž, chápete, nebohá bola skutočne vážne chorá, vybavil som jej odborné vyšetrenie ahospitalizovanie, nemocnice sú plné, mala ísť otýždeň...rozumiete, jej smrť ma vlastne, dá sa povedať, mimoriadne neprekvapila... Ani mi na um neprišlo, že by hádam mohlo ísť otrestný čin. A, priznávam sa, trochu som sa ponáhľal, čakal ma ťažký pacient, pripúšťam...“
DRUHÉ UZNESENIE ORGÁNU VB
Vzmysle paragrafu 115, odseku 1 Trestného poriadku, nariaďujem pitvu Márie S. ajej vykonaním poverujem Ústav pre súdne lekárstvo vKošiciach. Dôvody: Dňa 15. 3. t. r. asi o4,30 hod. našiel manžel aprivolaný lekár uvedenú osobu mŕtvu vposteli. Pri obhliadke sa našli stopy po popáleninách na dlaniach aprstoch oboch rúk, podľa charakteru popálenín avýpovede manžela od elektrického prúdu. Javí sa podozrenie, že smrť nastala zásahom inej osoby. Vznaleckom posudku odpovedajte na body...
Poručík F.
VÝPOVEĎ UPRATOVAČKY
„Je tomu asi desať dní, čo ma pán riaditeľ zavolal do pivnice. Rozčuľoval sa, že je pokazené elektrické vedenie, ktoré takmer zabilo jeho manželku. Keď som prišla dole, mal už elektriku odmontovanú, kázal mi drôty zahodiť do smetí, čo som vykonala. Je tam naozaj strašný neporiadok, ani ta nechodím, tam sa neoplatí upratovať.“
VÝPOVEĎ UČITEĽKY ELENY N.
„Dnes ráno dobehol knám, boli asi štyri hodiny akričal, že Marka je mŕtva. Myslela som si, čo to táraš, možno zamdlela, tak som povedala manželovi, on je tajomníkom MNV amáme doma telefón, aby zavolal doktora. Oni žili slušne, to musím povedať. Len Mária M., riaditeľka škôlky, mu začala nadbiehať. Podľa mňa ju ona potrebovala odstrániť zcesty. Ak si myslite, že Mária S. nezomrela riadnou smrťou, tak ja vám vravím, že to ju ona zabila, môžete mi veriť.“
VÝPOVEĎ UČITEĽKY KATARÍNY H.
„O ich rodinných pomeroch mi je trápne hovoriť, to, dúfam, chápete. Keď však na tom trváte, vyhradzujem si absolútnu diskrétnosť. Bolo to nejako vzime, keď sa mi Marienka, teda manželka súdruha riaditeľa, sťažovala prvý raz, že sa jej nevenuje, že chodí domov neskoro anikdy ju neberie so sebou. Oniekoľko dní som bola unich, vyzerala veľmi zle, tak som jej povedala, či musí chodiť do práce, veď jej manžel má slušný plat, aj zdomu im pomáhajú, byt majú zariadený, kúpili si auto, prečo teda musí vstávať oštvrtej adomov chodiť pred šiestou večer, zodrať sa vrobote za pár korún? Ona mi povedala, že si to jej muž vyslovene žiada, čo by vraj robila sdeckom doma celý deň. Aešte mi povedala, že by si chcela spraviť nejakú školu, lebo jej manžel večne vyhadzuje na oči, aká je hlúpa. To vôbec nebola pravda, ona bola milá žena, pekná asympatická, aakože sa mohla vzdelávať, keď prišla ošiestej zpráce! Koncom januára som prišla knim, súdruh riaditeľ stál naprostred izby akričal, mňa si nevšimli, potom ju dvakrát udrel päsťou do tváre azmizol zdomu. Išla som za ňou do izby asnažila som sa ju upokojiť, povedala som jej, že pôjdem do Popradu na odbor školstva atam všetko poviem, aby vedeli, aký je to človek. Prosím vás, ako môže jeden socialistický učiteľ vychovávať deti, ak si doma mláti ženu! Potom som to nechala tak. Nehovorila som nikomu nič, ani vškole, ešte by si niekto myslel, že sa chcem stať riaditeľkou. A, nakoniec, prepáčte za môj názor, čo sa doma uvarí, doma sa má aj zjesť.“
VÝPOVEĎ MIŠKA L.
„Súdruh riaditeľ mal včera poobede snami telocvik. Hrali sme stolový hokej, lebo telocvičňu nemáme avonku bolo zima. Potom sme cvičili drepy medzi lavicami. Nakoniec nám súdruh riaditeľ povedal, aby sme sa nadýchli azapchali si nos aj ústa, že kto koľko vydrží. Ja som vydržal skoro minútu bez dýchania.“
ZPRÁVA ÚSTAVU SÚDNEHO LEKÁRSTVA
„...po odbornom posúdení uvedených skutočností vyplýva jednoznačný záver, že Mária S. zomrela udusením. Udusenie muselo nastať zapchatím nosa aúst inou osobou.“
DRUHÝ VÝSLUCH GEJZU S.
„Odpusťte, že sme vás znova zavolali. Predovšetkým, chcete niečo dodať ksvojej včerajšej výpovedi?“
„Myslím, že nemám čo.“
„Podľa vašich včerajších slov sa zdá, že ste žili smanželkou vnajlepšej zhode. Bolo tomu tak?“
„Áno. Poznali sme sa od detstva, sme zjednej dediny, ženil som sa zlásky, aj proti vôli rodičov, aza celé štyri roky nedošlo medzi nami knijakým vážnejším nezhodám.“
„Bili ste niekedy svoju manželku?“
„Preboha, čo vám to prišlo na um!“
„Môžem vám predviesť svedka, ktorý videl na vlastné oči, ako ste ju koncom januára dvakrát päsťou udreli do tváre. Je to tak?“
„Nepamätám sa...vlastne áno, udrel som ju, povolili mi nervy, bolo to, prisahám, prvý raz, čo som ju udrel, nemohol som vydržať večné výčitky, že chodím neskoro domov, veď ona si vôbec nedokázala predstaviť, koľko povinností má riaditeľ školy vtakej dedine, ako je naša, koľko schôdzok je len za mesiac, deti treba pripravovať na súťaž tvorivosti, nacvičovať divadlo, starať sa oknižnicu, nácvik na spartakiádu, dvakrát do týždňa kino, treba byť aj trochu medzi ľuďmi... To, čo sa vnovinách nazýva kultúrna revolúcia apremena dediny, to je pre každého znás tisíc povinností.“
„Žiarlila vaša manželka na niekoho?“
„V poslednom čase áno. Urážala ma svojou žiarlivosťou. Minulú jeseň nastúpila za riaditeľku materskej školy Mária M., bývala vedľa nášho bytu, dá sa povedať, na druhom konci chodby, vtakej situácii nemôžete predsa zabrániť, aby ste sa sňou nestreli anezhovárali. Moja manželka bola nervove podráždená av jej chorobnom stave aj maličkosti mohli vyvolať žiarlivosť. Lenže to sem nepatrí. Chvíľkové nezhody vzniknú vkaždej rodine.“
„Či to sem patrí alebo nie, nechajte posúdiť nás. Chcem vám len povedať, že vaša manželka nezomrela na zhubnú chudokrvnosť, ani na rakovinu. Vaša manželka bola zadusená.“
„To nie je mož...“
„Mám pred sebou výsledok pitvy. Mária S. zomrela udusením.“
„To nie je možné! Kto by to mohol...? Byt som zamkol, keď som išiel do kina. Nikto unás nebol.“
„Bol. Napríklad Mária M. Alebo vy.“
„Vy ste sa zbláznili? Hádam si nemyslíte, že ja som Marienku...že som ju zabil! Zošaleli ste, či čo?! Rozumiem. Myslíte si, že som vrah. Prisahám, že sa mýlite. Mal som ju rád, je mi hrozne, keď si pomyslím, že som zabúdal na jej chorobu anechal som sa zavaliť povinnosťami, to je moja vina, tá však nepatrí do vašej kompetencie, nie, klamete, to je váš úskok, nepoznáte príčinu smrti, atak ste si vymysleli vraždu, chcete nájsť vraha, rozumiem, tak si ho hľadajte...“
„Práve to robíme.“
„Ak si myslíte, že máte pravdu, potom nestrácajte čas. Ja som predsa nemal dôvod, nikdy by mi taká hrozná myšlienka neprišla na um... Počúvajte, ja som veriaci človek, ťažko sa mi ktomu priznať, som socialistický učiteľ, ale od mala verím vboha, vždy som si myslel, že sa to nemôže priečiť cieľom komunizmu, aj keď som otom nikdy nehovoril, sú ľudia, ktorí by ma za to dokázali vyštvať zmiesta, mal by som nepríjemnosti snadriadenými, chápete to, aj ona bola tichá apobožná, aj dieťa sme si chceli tak vychovať, pozrite, hľa, čo nosí socialistický učiteľ vo vrecku...“
„Schovajte si tie pátričky, vážený. Zatiaľ sme skončili. Musím vás však požiadať, aby ste predbežne neopúšťali budovu.“
„Kto je vlastne Gejza S.?“
„Narodil sa vJurskom, vbohatej rodine, rodičia chceli mať zneho lekára, nakoniec sa uspokojili svysokou školou pedagogickou. Pekne urastený, vzdelaný anesmierne ctižiadostivý. So svadbou rodičia nesúhlasili, nebohá aj po svadbe bývala usvojej mamy. Až keď sa im narodilo dieťa, niekoľko mesiacov bývala unich, stará, matka Gejzu S., jej deň čo deň nadávala do žobrákov, mala ju za slúžku aon sa na to iba prizeral.“
„A ona?“
„Myslíte Máriu? Predovšetkým to bola veľmi pekná mladá žena. Pochopili ste už, že jej rodičia boli chudáci, mali veľa detí, otec dávno zomrel, atak ťarcha výchovy zostala na matke.“
„Podľa všetkého je Gejza S. vtom až po uši.“
„Nepredbiehajme udalosti.“
(Smena, 1967)
