ղľáԾ
I
Vroku hortenzie, vkrajine Akvitánia, bez dátumov,
ráno, otvorená knižnica,
počuť vôňu, vidieť zvuky, žiť voblakoch bez vody,
Diosolo basta, oslobodiť kotvy, aj stĺpostojec kráča.
Je viac ciest
ako vhlave človeka?
Vykľačali sme si dlaždice kostolov na periférii
smoly asíry, ktoré držia úٲԾDZ
ako rukojemníkov vchrámoch,
po ktorých steká krv.
Duša je taká veľká
ako miera jej lásky,
vedel Bernhard von Clairvaux
Zmútneho zla
nútené dobro
vzáhradách spiacich narcisov.
Pri bránach
úٲԾDZ
zkože zoderú.
II
Či anjel spieva,
či sa mi sníva?
Vrabce prsníkov
vlietali do dlane.
Všetky dobré atlétky
zľakli sa pri štarte?
Jarmila Popelková, Dobra Žáková,
Jana Richtrová.
Anjeli nad dráhou
adobrým časom
nehlučne poletovali.
Dotyky motýľov
vich prsiach,
vcieli.
XV
Miestnosť presvietilo slnko.
Radosť & chuť žiť.
Máme Vieru,
Zas máme Jeho Slová,
Umenie Nových Planiet.
Je tichý večer.
Jemné svetlo vnás,
najcennejšie zo svetiel.
