ղľáԾ
držím sa na hladine
á
pomaly
neohrabane
nečistým štýlom
občas si lognem
vody
no môžem hľadieť
slnku do tváre
kým neklesnem
pod váhou
svojej povahy
anezažijem
kúzlo všedného
dna
periem sa na tridsiatke
rozbíjam si
ú
otvrdú vodu
vnezničiteľných
š챹á
پá
časovaná bomba
avy si namýšľate
že sú to
biologické hodiny
nádej sa občas vlní
ale ľady neláme
zvlnená melódia
ǻšپá
zmojich území
život má mokro
vtopánkach
akvapku vody
vpľúcach
hodíš mi klbko
modrozelenej vlny
zktorej sa dá upliesť
iba more
