��������

pán cogito vystúpi na štít

sopky: pod temným nebom

s��kvapkou lávy na jazyku

urobí niekoľko rozumných

������á�����í

��

svet vyšiel z��diablovej dielne

a��kvôli rozkoši je tu naše utrpenie

gnostici mali pravdu: na začiatku

muselo dôjsť k��fatálnej chybe

��

pán cogito nevie zrátať koľko

životov premohla náhoda

koľko osudov ovládol duch

neuhasiteľnej túžby démon

nudy a��prázdnoty

��

koľko duší vytrhli z��tiel vojny

��

jeho odhady však pravdepodobne

nedokázal uniesť

ani jeden z��neskôr odsúdených

samovrahov

��

nedozvieme sa

��

či skok z��okna podrezané

žily rozhojdaná slučka na povale

mali byť nemou obžalobou

stvoriteľa alebo majstra