ղľáԾ
PLAVBA
úٱ
jediný breh
ktorý tušíme
nikdy sa nezjav
avytrhni nás zoboch
svetov
pred nami
DZá
gotické chrámy
zvápna našich
Dzí
za nami
lode
dymiace vľahostajných
kruhoch
(naše nepravé
ja)
NAD KRAJINOU
ž
vmilosti svetla
vtieni
ašepkám
podstatné je vždy
é
(akú cenu má
ٲDzť
vničote?)
kto znás je
hrdinom
akto zradcom
keď piesok hodín
určuje vždy iný
č?
