ղľáԾ
Štefánikov drevený bicykel
Vidím to, lebo chcem, aby boli šťastní
Giulianna Benzoniová aMilan Rastislav Štefánik
vútlych mystických telách kormidlujú drevený bicykel,
prototyp od Draisa von Sauerbronna
Aby sa na ňom dalo previezť,
treba sa striedavo odrážať od zeme
Usmievajú sa nad rozvlneným letiskom vo Vajnoroch,
pod generálskou čiapkou aklobúčikom zatlasu
Sú si otcom aj matkou, bratom aj sestrou,
mužom aj ženou
On ju zasväcuje do tajomstva,
ako predĺženými prstami ohmatať aprečítať myšlienku
zavinutú do sibírskej depeše, ktorá zmení svet
Ona ho obopína korzetom milosti, nežne, ako keď obaja
boli deťmi v škole
Pán učiteľ oprel otabuľu bicykel
a cez tajomný mechanizmus pedálov, prevodovky akormidla
vysvetľoval fungovanie štátu
Milan Rastislav
tú hodinu
vzal smrteľne vážne
Wetzler aVrba. Pokus o empatiu
Prečkali tri dni pod brvnami na štvorci chleba,
po kúskoch jedli cestu:
Milowka, Skalité, Čadca, Žilina
Už sa nezapodievali myšlienkou,
či sú mŕtvi, alebo živí
Bolo treba podhrabať drôty,
po čuchu nájsť Solu, rieku bytia
Ak neprežijú,nájdu ich, trupy posadia k bráne,
na mostík hrude, svietiaci spod kože,
pribijú tabuľku Som tu znova
Kto si? Wetzler. Aty? Vrba
Idú ďalej
Telo vnoci nemá podobu, splýva stmou,
premieňa sa na hypotézu
Keď pod nohami zapraská konárik
azo zákrytu stromov vystúpi Nemec,
treba automaticky zložiť anasadiť čiapku
Pozdraviť prízrak značí pokračovať
Vnoci bdieť, cez deň odpočívať
Stať sa tieňom kameňa alebo lístia,
premieňať sa na knihu Numeri,
prepisovanú zčísiel na zápästiach
do dvadsiateho ôsmeho dňa
štyridsiateho štvrtého roku
Stať sa svedkom správy
Pruhované svetlo medzi smrekmi
vytvára uniformu, otvárajúcu náruč z rosy
Pokúšam sa rozdeliť
avžiť sa do oboch naraz
Kráčam na štyroch nohách medzi hviezdami,
poskladanými pred sprchami Vraciam sa khrôze
videnej cez okienko plynovej komory,
ale Wetzler aVrba ma ťahajú späť
Do manny
