ղľáԾ
Alexandra
de Paris
Nenávidím Paríž
to hnusné mesto plné splínu
kde prispaté holuby obsierajú kaviarenské stolíky
a leniví maliari mrhajú talentom na portréty tučných detí
za desať eur
kde ulice už dávno nespievajú harmonikou
Nenávidím Paríž
všetky tie šansóny a kabarety, Červený mlyn aj ťahavé tóny
nudných speváčok
tú kopu šrotu zvanú eiffelovka aj špinavú Seinu
plnú mŕtvych rýb
to biedne mesto, kde od chudoby skapali moji
obľúbení autori
zatiaľ čo snobi vyžierali foie gras v lesklých baroch
Nenávidím Paríž
tú fabriku na neveru, zhýralcov a lacné štetky
kde sa v baroch tancuje náruživo telo na telo
kde motely a hotely a byty pamätajú otrasy
zemegule
kde si po šukačke musia zapáliť aj susedia
Nenávidím Paríž
tie jeho domy, strechy, ulice a parky
tie jeho múzeá, novinové stánky aj zastávky metra
tú hlúpu parížštinu: Ca va? Oh-la-laaaa!, Mon amour!,
Je t’aime!
to, že sa všetci tvária chic a osudovo
Nenávidím Paríž
odkedy si vtrhla sem
a parížskosťou opantala jeho zmysly
odkedy si zvlnila krajinu pochybnosťami
a skoro zbúrala moje Tuilerijské záhrady
Nenávidím Paríž
lebo si mu počmárala srdce
po parížsky
365 dní
Odlietaš do krajiny
kde na oblohe pohonič zapriahol okrídlené kone
do Veľkého voza
a plieskajúc bičom uvoľnil miesto Južnému krížu
A hovoríš mi
vraj dvanásť mesiacov nie je dlhý čas
Do krajiny
kde sa opera, Uluru, surferi, pralesy, púšte
zmestia spolu s mláďatkami
do klokanieho vaku
A hovoríš mi
vraj mi ani nestihnú poriadne podrásť vlasy
Bejby
za jeden rok
sa naučím po taliansky
prejdem okolo sveta
vydám zbierku básní
a moja politická strana vyhrá voľby
za jeden rok
stihnem miliónkrát zmeniť názor na svet
znenávidieť obľúbené filmy
a obľúbiť si nenávisť
za jeden rok
sa presýtim žúrov
polepším sa pre teba
stihnem sa zblázniť
prekonám túžbu po smrti
a nakoniec ma položí zápal pľúc
Bejby
za jeden rok
sa dáš šesťkrát ostrihať
prežiješ nirvánu
začneš myslieť ako oni
postavíš dom na pláži
a naučíš rozprávať papagája
za jeden rok
stihneš miliónkrát zmeniť názor na svet
znenávidieť obľúbené filmy
a obľúbiť si nenávisť
za jeden rok
pošleš smútok stokrát dočerta
podľahneš spomienkam
prekonáš túžbu objať ma
a nakoniec sa zabudneš vrátiť
ٲ岹پá
Keď vidím zblízka tvoje oko
cítim sa hladká ako ryba
som slobodná mačka
skrotený pes
Môj mozog sa myká
a skáče z hlavy dnu
Keď mi ucho zohrievaš telefónom
cítim, že som
O muždz
a bežiacich pásoch
Nie, nebaví ma už diskutovať o intelektuálnych sračkách
Chcem sa baviť o muždz
či stojí za to milovať ich a nechávať sa zabiť
ich prítomnosťou
Prichádzajú a odchádzajú
ako na bežiacom páse
Všetci rovnakí, úplne mechanickí
Chcú, nech zastavím pás a nepošlem ich ďalej
a ja ich posielam pravidelne dočerta
Až kým si neprišiel ty
a nespôsobil zmätok
Bojím sa, že raz necháš po sebe
prázdne fľaše od vína
prepotené periny
prezervatívy plné géniov
ozvenu hry na piano
zubnú kefku v pohári
spomienky na šialenstvo v byte plnom džezu
a mňa opustenú
o desať kilogramov ťažšiu
a pošleš sa ďalej
Začnem nenávidieť bežiace pásy
Bežiace pásy
na letiskách
pri pokladniciach supermarketov
vo fabrikách
vo fitnescentrách
Začnem nenávidieť pásovú výrobu a eskalátory
lebo sa podobajú bežiacim pásom
Vrátim sa k debatám o potratoch
korupcii
ٳܰá
filmoch
ܳí
politike
a o podobných intelektuálnych sračkách
Mužov z bežiacich pásov budem pravidelne posielať ďalej
A jedného dňa
stretnem vynálezcu bežiaceho pásu
a zablahoželám mu k tomu, ako s nami všetkými dokonale
vyjebal
4:38 Nespavosť
SedÍm v kuchyni za stolom pre štyroch
a zvyšnÍ traja hostia dnes nie sÚ pozvanÍ
ZapÍjam jablko jablkovým džÚsom
Zebry na stenách čierno-bielo blikajú a krvilačné motýle
im obhrýzajú uši
A vravím si, že by ma z toho svinstva nemuselo prehnať
že by bolo fajn, keby mi to jablko
ráno presne o 4:38 zapchalo hrtan
Dám šach mat bezsennej noci
a ráno aj tebe
ty parchant
H2SO4
Vtieravé spomienky na teba pravidelne zabíjam chemickými
pokusmi
Potvory
chceli by vliezť do mozgu a rozleptať ho
ako kyselina, ktorú si mi vylial na srdce
Bola sírová, a tak mi v hrudi bije ementál
Veľké upratovanie
Blížila sa jar
Čas na veľké upratovanie
Neporiadok medzi nami sa viac nedal tolerovať
Tak som ťa poliala savom a vybielila som tvoj tieň
Tak som ťa vymazala spolu s poslednou esemeskou
Tak som ťa roztrhala spolu s posledným listom
Tak som ťa spálila spolu s poslednou fotografiou
Tak som ťa odhodila do koša spolu s plyšovým mackom
Timothym
Tak som povysávala všetky tvoje vône a pozametala
omrvinky prekliateho vzťahu
Tak som ťa spláchla do záchodu spolu s poslednou
túžbou rozhádzať všetko do pôvodného stavu
Konečne bol všade poriadok
Z tej čistoty
mi zrazu
prišlo smutno
Matematika
Tri pivá nalačno
a pätnásť cigariet
potrebujem na to
aby mi začalo byť jedno
čo sa s nami deje
Osemnásť hodín samoty
a dva kilometre behu
potrebujem na to
aby som pochopila
že niektoré vzťahy sa aj končia
Dvadsať sklamaní
a jeden a pol roka natvrdo
potrebujem na to
aby som si zrátala
že je to veľa preplakaných nocí
Vždy som mala štvorky z matiky
no nemusím byť Einstein
aby som pochopila
že ja plus ty sa rovná nule
Pre najdôležitejšieho muža
v mojom živote
Pozorovala som ťa spoza slivkového konára
ako keď som bola malé dievčatko
Tvoje veľké dlane, ktoré bili aj hladkali
zbierali šťavnaté plody a smial si sa
a rozprával veselé nezmysly
Dnes medzi nás vkĺzlo ticho
V očiach ti spal smútok a strach
z toho, aká som a kam kráčam
Chcela som vrátiť čas
a pohladkať vrásky, ktoré som ti
nakreslila na čelo
Povedať, že si môj hrdina
No niečo sa vo mne zlomilo
A tak som nemo držala nádobu
počúvajúc padajúce slivky
Prepáč, že nie som ako ty
Si môj strom, otec
Dobré ráno, Bratislava!
Na balkóne s prvou rannou
a poslednou nočnou cigaretou
usmievam sa do utorňajších zvukov veľkomesta
Slnko zafarbilo ružovou kvapkou oblohu
dávajúc nádej žiarivého dňa
Opití študenti v delíriu
konkurujú spevom vrabcom
a iným vtákom
ղú
revolučné heslá
a vracajú sa domov z ťažkého žúru
Šedí cínoví vojačikovia ospalo postávajú na zastávke MHD
rozhodnutí bojovať o prežitie v nekonečných šichtách
Kamzík nemo pozoruje ožívajúce mesto
Bratislava mu leží pri nohách
Majestátna lady STV zapaľuje svoje okná
A čoskoro odvysiela
ú
Բú
šdz
Niekde v diaľke na Korze sa prebúdzajú bezdomovci
a zhadzujú novinové prikrývky
Vo výkladoch zatiaľ
Hugo Boss, LaCoste, Trussardi
oblečú figurínam najnovšie snobské handry
Čas ešte chvíľu dovolí Bratislave
hrať úlohu nevinnej spiacej krásavice
Kým ju na pokyn režiséra nezastaví klapka
Zmena v scenári
Zrazu je z nej špinavá štetka
Zdrhá pred pasákom
čoskoro zamorí ulice divým tempom ďalšieho dňa
a žraloci v naleštených BMW zaútočia na bezbranné rybky
Ticho pozorujem holuby, autá, budovy
Tak toto je domov
šԾ
každodenný súboj
pekelný raj
a aj tie ruky, na ktorých vraj smiem plakať
Tak občas plačem
Pažravý vír ma dnes znovu stiahol do šialenej noci
a roztočil ruletu
Vietor mi šteklí strapaté myšlienky a otupené vlasy
Zívam spolu s mojím mestom
Chystám sa do postele
Noc sa skončila
Treba ísť spať, veď je deň
Dobré ráno, Bratislava!
Prvé milovanie
Nie je nič lepšie
ako sa prvý raz vyspať
s vlastnou knižkou
Ľahla si ku mne na vankúš
Chvíľu sme sa ticho obzerali
so strachom nepokaziť ten magický moment
Potom som ju stisla ako zatúlané mača
a privoňala si k jej vlasom
Ešte voňali tlačiarňou
Potom som jej prechádzala rukou po koži
ako to robievam tebe
pripomínala letné ráno na terase prímorského hotela
Potom sme sa objali
a perami som hladkala jej písmená
čítajúc si dookola vlastné meno na jej tvári
Upadli sme do bezvedomia
Bola to sladká noc
Konečne som aspoň raz nemala nočné mory
