Andrej Bagar v rokoch 1914 – 1918 sa učil za čalúnnika a súčasne študoval na priemyselnej škole vo Viedni, od 1920 pracoval v rozličných robotníckych zamestnaniach v Trenčianskych Tepliciach, 1921 člen propagačného súboru SND Marška, 1922 – 1923 študoval na dramatickom oddelení št. konzervatória v Prahe. V rokoch 1923 – 1925 člen SND v Bratislave, 1925 – 1926 pôsobil vo Východoslovenskom národnom divadle v Košiciach, 1926 – 1927 hral vo Východočeskom divadle v Pardubiciach, 1927 – 1939 opäť v SND v Bratislave, 1939 – 1940 pre ilegálnu činnosť väznený, 1940 – 1944 režisér a šéfrežisér Slovenského rozhlasu v Bratislave, 1944 spoluzakladateľ a režisér Slovenského komorného divadla v Martine, vedúci Frontového divadla, 1945 št. intendant divadiel na Slovensku, 1945 umelecký riaditeľ SND, 1950 – 1966 pedagóg a rektor Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Zakladateľská osobnosť profesionálneho divadelníctva na Slovensku, vynikol ako herec, režisér, pedagóg a organizátor, pokúsil sa o dramatickú tvorbu, venoval sa aj prekladaniu hier. O rozvoj slov. divadelníctva sa zaslúžil ako organizátor, autor plánov na rozvoj slov. divadla, zakladateľ vysokoškolského štúdia divadelného umenia a dlhoročný pedagóg, ktorý vychoval generácie talentovaných hercov. Podporoval aj dvíhanie úrovne ochotníckeho divadelníctva, prednášal na súťažiach Ústredia slov. ochotníckych divadiel a i. Ako publicista už v medzivojnovom období prispieval do slovenských periodík fejtónmi, článkami, glosami, cestopisnými črtami a štúdiami o umeleckých a organizačných problémoch divadelníctva, po 1945 publicistický repertoár rozšíril o celoslovenskú kultúrno-spoločenskú problematiku (výber v knihe O veciach divadla, 1980). Venoval sa aj dramatickej tvorbe, autor hier Svedectvo riaditeľa Cazaleta, Stroskotanci (obe 1939), preložil viaceré hry (od G. Kaufmanna, L. Lenza, J. Horska a i.), ktoré režíroval v SND.
