Andrej Štiavnický photo 1

Andrej Štiavnický

30. 10. 1963
—&𳾲; 25. 1. 2023
ʾšťԲ
ŽáԱ:
próza, iné

Napísali o autorovi

Spolu shrdinami sa dostaneme do chyže ido paláca. Zoznámime sa spalatínom Turzom, viedenským cisárom, ale aj sobyčajnými ľuďmi čachtického podhradia. Autor úspešne vykresľuje obraz rušného počiatku sedemnásteho storočia. Na jeho plátne je Bátorička len jednou zpostáv. Štiavnický neskresľuje perspektívu čias do historky ozvrhlých podliakoch anevinných obetiach, ponúka svet so všetkým dobrým izlým. Jeho príbeh sa rozlieva viacerými smermi – jednotlivé línie sa prelínajú aumocňujú dramatický náboj celku.

František Litecký, Knižná revue 23/2001

Príbeh sparametrami historickej detektívky, trileru či jednoducho spleti pochmúrnych epizód láka všetkých milovníkov škandálu spatinou. Obyčajnosť hrdinov sa nenosí. Prvoplánovo efektný text stojí na komplikovaných, ba až patologických typoch. Zavše prebleskne červenoknižnicová situácia, inokedy preberá opraty číročisté násilie. Chladnokrvne treba uznať, že ide ozväčša účinné rekvizity konvenčného bestselleru. Také čosi nedevalvuje, vášne sú predsa večné. Napätie nehrdzavie, rovnako ako nehrdzavie dobre udržiavaná čepeľ. Štiavnický vniektorých ohľadoch kalkuluje až prekvapujúco úspešne. Uzurpoval si pre svoje vytrvalé písanie fenomén čachtickej panej. Ťaží zmýtu amá toľko predvídavosti, aby použil fintu sparalelným osudom. Javisko treba zaľudniť pôsobivými postavami. Najprepracovanejšia znich, Anna Rosina Listiusová, fungovala v trilógii paralelne sBáthoričkou. Najnovšia próza Andreja Štiavnického je napísaná vduchu triku: „a sága pokračuje.“ Démonická Listiusová sa, prirodzene, tlačí výraznejšie do popredia. Grófka je mŕtva, nech žije zločin! Koketovanie so záhrobím možno pritom - vzhľadom na žáner - považovať za neodmysliteľný ornament.

Zuzana Belková, Knižná revue 4/2005

Andrej Štiavnický svojím prístupom kstvárneniu témy predovšetkým dokázal, že aj pri práci stzv. ľahkou literatúrou možno odviesť nesmierny kus statočnej literárnej roboty, ktorá neznižuje dôstojnosť čitateľa (pochopiteľne ani autora), ale čítaním ľahkého románu si zároveň obohatí svoje poznatky, vtomto prípade ojednej historickej epoche dnešného Slovenska aokolitých krajín, ktoré spolu tvorili mocnú ríšu.

Tatiana Adamčíková, Literárny týždenník 13-14/2005 orománe Vtieni smrti Alžbety Bátoriovej