��������

Andrej Zábredský stredoškolské vzdelanie nadobudol na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, kde maturoval v roku 1930. Pôsobil v rozličných hospodárskych funkciách na viacerých miestach na Slovensku (Nové Zámky, Košice, Bratislava, Nitra). Po základnej vojenskej službe a nezamestnanosti v roku 1933 nastúpil ako notársky elév vo Veľkých Kapušanoch, kde o dva roky absolvoval notársky kurz. V roku 1937 ho preložili do Habury, odkiaľ v roku 1941 odišiel za vedúceho notára do Medzilaboriec. Po evakuácii v roku 1944 prešiel za notára do Likavky, 1946 – 1951 bol vedúcim Oblastnej úradovne osídľovacieho úradu v Nových Zámkoch, odkiaľ odišiel na stavbu železiarní do Košíc, tam sa o rok neskôr zamestnal ako agronóm v podniku Geoplán. V roku 1954 sa stal riaditeľom jedného zo stredísk Agroprojektu v Bratislave, potom bol preložený späť do Košíc, kde bol naposledy zamestnaný ako hospodársky pracovník na Krajskom národnom výbore, odkiaľ odišiel na invalidný dôchodok do Nitry. Publikačne činný od roku 1929, no najmä po roku 1945. Autor dvojzväzkového románu Víťazný návrat (1947), románu Cesta domov (1948), rozhlasových hier Nevyzreté víno (1950), Haburská vzbura (1965). V rkp. ostali romány s dedinskou tematikou Chlieb z medzí, Zem troch riek a Haburské zvony, úryvky z nich publikoval začiatkom 50. rokov v Slovenských pohľadoch a Roľníckych novinách. Spolupracoval s rozhlasom, pre ktorý napísal literárne pásma, publicistické relácie a rozhlasové hry Nevyzreté víno (1950), Dávna pieseň Medzibrožia (1952), Palackovci v Bánove (1963), Haburské zvony (1965).