Anna Lacková študovala v rokoch 1915 – 1917 na obchodnej škole v Písku. V rokoch 1917 – 1918 pôsobila ako banková úradníčka vo Veľkých Levároch a 1918 – 1919 na Myjave, kde sa 1919 vydala za evanjelického farára P. Lacka a žila v jeho myjavskom pôsobisku. Po časopiseckých literárnych začiatkoch debutovala básnickou zbierkou Jarné spevy (1921). Venovala sa aj próze – autorka noviel Za cieľom života(1924),Obrázky zo starých časov (1925), dievčenských románov Zahodené diamanty(1928),Myšacia bundička (1938), zbierky próz Pútnice idú žitím (1942), zbierky básní a rozprávok DzԱ… (1925), súboru veršíkov Sviatok slovenských detí (1932), detskej veselohry Čí (1932); románov Anička Jurkovičová(1948),Z čírej lásky(1958),Horkou šupkou k sladkému jadru, ktorý zostal v rkp. Venovala sa aj náboženskej publicistike.
