��������

Salezián, kňaz, publicista, spisovateľ, teológ, filozof a prekladateľ. V rokoch 1939 – 1944 študoval na gymnáziu v Šaštíne a v Trnave, 1944 vstúpil do Spoločnosti saleziánov Don Bosca, po pedagogickej praxi ho totalitný režim poslal na nútene práce do Čiech. V roku 1951 emigroval, študoval teológiu, filozofiu a psychológiu na univerzitách v Turíne, vo Viedni a v Ríme, v roku 1955 vysvätený za r. k. kňaza. V rokoch 1958 – 1967 pôsobil ako doc. filozofie vo Viedni, v Kolíne nad Rýnom a v Catánii, od roku 1971 redaktor, neskôr voľný spolupracovník Rádia Slobodná Európa a profesionálny publicista v Mníchove, spolupracovník švajčiarskeho vysielania Stefanus a amerického Voice of America. V roku 1991 sa vrátil na Slovensko, pôsobil ako tajomník komisie pre masmédiá a kultúru Konferencie biskupov Slovenska, potom prof. a rektor Slov. katolíckej akadémie v Bratislave. V zahraničí založil (1980) vlastné nakladateľstvo, v ktorom počas desiatich rokov vyšlo 29 kníh. Literárnu činnosť začal publikovaním článkov v roku 1964, je autorom množstva teologických, filozofických a cirkevno-politických štúdií, úvah a esejí. Ako cirkevný spisovateľ a mysliteľ je autorom kníh K širším obzorom (1968),��Cesty k nekonečnu (1970),��Svetlo z Lisieaux (životopisná črta o svätej Terézii, 1973), Ježiš na dosah ruky��(2003),�����貹���ٳ�𾱻���(o situácii cirkvi na Slovensku po Helsinskej konferencii, 1976), Myslitelia a myšlienky��(1977),��20 + 10 Jahre danach (o vývoji náboženskej situácie na Slovensku, 1978), Viera veľkých vedcov��(1979),��Keď zakvitne rumovisko��(1981),��Slabosť silných a sila slabých (1989, o dejinách cirkvi na Slovensku v rokoch 1945 – 1979; rozšírené druhé vydanie vyšlo 1989), Viera veľkých vedcov (1988, 6 vydaní), Každý sa môže zmeniť (1994, jeho vrcholné dielo; dynamické modely správania – cnosti). Precízne spracované rozhlasové kázne z mníchovského obdobia i po návrate na Slovensko vydal v 7 zv. Ozvena slova (1991 – 1994). Okrem vlastných kníh preložil, vydal či spracoval vyše tridsať kníh. Ako prekladateľ sprístupnil početné diela duchovnej spisby, ktoré sa v období totality šírili na Slovensku tajnými sieťami. Za celoživotné dielo udelil Antonovi Hlinkovi prezident SR Michal Kováč 1. januára 1997 Rad Andreja Hlinku I. triedy a 28. októbra 1998 Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.