��������

Belo Kapolka študoval na gymnáziu v Kežmarku, maturoval v roku 1954 v Brne, kde bol potom 1954 – 1957 poslucháčom na Vojenskej technickej akadémii A. Zápotockeho (nedokončil). Od roku 1957 vystriedal viacero najmä robotníckych zamestnaní, pracoval ako tesár, záhradník, plavčík, strojný technik, lesný robotník, kurič, natierač a pod., až sa stal nosičom tovaru do chát vo Vysokých Tatrách, napokon chatár na Chate pod Rysmi, 1969 – 1973 na Zbojníckej chate, od roku 1973 na Teryho chate, zahynul tragicky. Autor próz – poviedok Kanadské smreky (1967),�����ٰ��𳦳���(1968), súhrnu beletrizovaných reportáží, úvahových čŕt a poviedok Chodníky bez značiek (1974), chlapčenskej novely Sivá hmla kryje sýteho sysľa (1978), románu pre mládež Mesiac nad Prostredným hrotom (1984). Jeho prozaické dielo, ktoré bolo čitateľsky mimoriadne úspešné vďaka príťažlivej tatranskej tematike, predčasne uzatvoril poviedkový výber Kanadské smreky (1985). Po roku 1989 sa intenzívne venoval aktuálnej spoločenskej publicistike, výber z nej vyšiel v knihe Kapolkov chodník (1995).