Blahoslav Hečko študoval v rokoch 1929 – 1937 na gymnáziu v Trnave, 1938 – 1939 na učiteľskom ústave, 1940 – 1941 a 1943 – 1946 románsku filológiu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, 1941 – 1943 na univerzitách v Ríme a v Neapole. V rokoch 1937 – 1938 korešpondent firmy NUPOD v Trnave, 1940 – 1941 pracovník Ministerstva financií, 1943 – 1946 Univerzitnej knižnice, 1946 – 1947 redaktor Čs. rozhlasu v Bratislave, 1947 – 1948 referent Matice slovenskej a redaktor časopisu Slovensko v Martine, 1949 pracovník Povereníctva školstva a kultúry, 1949 – 1967 riaditeľ, 1967 – 1969 redaktor Slovenskej literárnej agentúry, resp. Slovenského literárneho a divadelného zastupiteľstva, 1969 – 1971 redaktor Revue svetovej literatúry, 1971 – 1980 vydavateľstva Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1980 na dôchodku. Jeden z významných slovenských, medzinárodne uznávaných prekladateľov z románskych literatúr. V roku 1942 – 1946 uverejnil v Eláne viacero príspevkov o veľkých svetových, najmä talianskych spisovateľoch, neskôr sa sústredil na predstaviteľov súčasnej talianskej prózy. Autor početných doslovov v preložených dielach, venoval sa aj recenzentskej činnosti, napokon problematike teórie umeleckého prekladu, o čom písal do Slovenských pohľadov, Slovenska, Kultúrneho života, Revue svetovej literatúry, Literárneho týždenníka. Ťažisko jeho literárnych aktivít spočívalo v prekladateľstve. Preložil desiatky básnických, prozaických (klasických i súčasných – Boccacciove Príbehy z Decameronu, Moraviove Nové rímske poviedky, DZRozmarné poviedky, 𱹲DZܱDzԴǻdzDZa i. ) a dramatických diel (spolu okolo 300 titulov) najmä z talianskej a francúzskej literatúry, sporadicky prekladal aj z rumunčiny, češtiny a ruštiny. Popredný svetový goldonista, Goldonimu venoval viacero štúdií a príspevkov, zostavovateľ bibliografie Carlo Goldoni na Slovensku – Carlo Goldoni in Slovacchia (1967), do slovenčiny preložil 27 jeho komédií (Klamár, Mirandolina, Prefíkaná vdova, Sluha dvoch pánov, Škriepky v Chiozze, Štyria grobiani atď.);, roku 1961 a 1965 účastník Casa di Goldoni v Benátkach. Z ďalšich talianskych dramatikov preložil komédie De Benedettiho, Bettiho, Bertolazziho, De Filippa, Fo, Gozziho a i., ako aj viacero hier L. Pirandella, z francúzštiny dramatické práce Feydeaua, Molièra, Maeterlincka, Merleho atď., ktoré vyplnili repertoár divadiel na Slovensku, uvádzali ich aj v rozhlase a v televízii. Popularizátor svetovej literatúry a otázok prekladateľstva v tlači, rozhlase i v televízii, autor esejistickej práce Dobrodružstvo prekladu (1991) a knihy o porovnávacej európskej paremiológii Nehádžte perly sviniam (1994).
