Borin študoval od roku 1912 na gymnáziách v Mezőkövesde a v Ružomberku, v rokoch 1919 – 1920 na právnickej fakulte v Brne a 1920 – 1921 v Prahe (štúdia nedokončil). Celý život sa venoval redakčnej a vydavateľskej činnosti: od roku 1922 pôsobil v bratislavskej redakcii Slováka, od 1924 v redakcii Slovenského národa, súčasne bol v rokoch 1923 – 1925 zodpovedným redaktorom literárneho časopisu Vatra, ktorý pomáhal v roku 1919 zakladať. V rokoch 1927 – 1939 bol pracovníkom Tlačového odboru Slovenskej odbočky národnej rady, súčasne v rokoch 1932 – 1938 vydával vlastným nákladom literárny časopis Pero. V rokoch 1939 – 1940 redaktor Slovenskej politiky, 1940 – 1945 denníka Slovák, po vojne pôsobil v redakciách rozličných periodík (Hlas práce, Národné noviny, Náš národ a i.). Naposledy pracoval v podniku Turista. Ako redaktor viacerých časopisov ovplyvňoval literárny život na Slovensku, najmä časopisom Vatra, do ktorého prispievala skoro celá mladá generácia. V básnickej tvorbe bol ovplyvnený poéziou Hviezdoslava i Slovenskej moderny a filozofiou R. Thákura. Výber prírodnej a intímnej lyriky vydal pod pseudonymom Júlia Divinská v zbierke Básne v próze (1925) a dojmy z prírody, vzťah k domovu, zážitky v Taliansku, občiansku i príležitostnú lyriku pod pseudonymom Borin v zbierke S dovolením (1926). Potom publikoval verše len časopisecky, venoval sa hlavne redakčnej práci. Výber z jeho poetickej tvorby vyšiel oneskorene pod názvom Môj rozprávkár (1967).
