��������

Celestín Alojz Lepáček študoval na gymnáziu v Trstenej, v roku 1920 vstúpil do františkánskej rehole v Trnave, 1921 – 1923 pokračoval v štúdiách na rehoľnej škole v Hlohovci, 1926 zmaturoval v Trnave, 1926 – 1929 absolvoval bohoslovie v Žiline, v roku 1929 vysvätený za kňaza, 1929 – 1934 študoval slovenčinu a francúzštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, dva semestre na Sorbonne v Paríži. V rokoch 1934 – 1945 bol profesorom na františkánskom gymnáziu v Malackách, 1940 – 1945 riaditeľom tohto gymnázia, od 1946 provinciálnym ministrom Salvatoriánskej provincie na Slovensku so sídlom v Bratislave, po 1950 rehoľníkom v Pezinku, potom správcom farnosti v Doľanoch. Systematicky sa zaoberal skúmaním života a diela osobností staršej slov. literatúry (H. Gavlovič, B. Smrtník, A. Benčič, V. Šimko a i.). Pri prieskume františkánskych knižníc na Slovensku objavil okrem literárnych textov aj rukopisné hudobné zborníky skladateľov Pavlína Bajana a Edmunda Paschu. Samostatne vydal práce: Vojtech Šimko… (1943),��Benčičov preklad Pázmányovho Hodegusa (1944),��Františkáni v borbe za práva slovenského ľudu (1948). Výber z jeho diela pod názvom Františkánsky prínos do slovenskej kultúry (2005) edične pripravil J. Pašteka.