Daniela Hroncová vyrastala na fare v Radvani približne sto rokov po Sládkovičovi. Vyštudovala SVŠ v Banskej Bystrici; v Bratislave na FiF UK absolvovala odbor národopis. Pracovala v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici, Liptovskom múzeu v Liptovskom Hrádku, Regionálnom kultúrnom stredisku v Liptovskom Mikuláši. Bola riaditeľkou Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši, šéfredaktorkou v ev. a. v. cirkevnom vydavateľstve Tranoscius Liptovský Mikuláš a editorkou Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici (SEVS). Dlhodobo spolupracovala so Slovenským rozhlasom v Bratislave a v Banskej Bystrici. V súčasnosti je na dôchodku.
Publikovala pod menami Daniela Komárová, Daniela DZá, Daniela Komárová-DZá a pod pseudonymom Daniela Medzihradská.
Pravidelne uverejňovala články o javoch ľudovej kultúry, o osobnostiach literárneho, náboženského života. Knižne vydala novelu Čas rozdelenia (1997), texty k publikáciám Donovaly (2001), Liptovský Mikuláš – mesto v krajine (2001), ždzǰ: Ukladanie do pamäti (2002), Liptovský Mikuláš – Príbeh Mesta (2002, 2003),text k monografii Jur Hronec z Gočova (2008). Vydala knihu literatúry faktu ...a lipa o ňom tíško šumí (s Danielom M. Faklom, 2010) – o živote a diele Andreja Sládkoviča a novelu Mamele (2010), román ǻá (2014). Napísala rozhlasové hry Hniezdo (2001) a O hrúbku panela (2005). Je autorkou desiatok rozhlasových scenárov – scénických programov o tradičnej ľudovej kultúre, folklóre, literárnych a historických osobnostiach. Slovenský rozhlas v Banskej Bystrici odvysielal jej cykly Po slovenských stoliciach, Z maľovanej truhlice, Studnica. Jej rozhlasové publicistické žánre odzneli aj v rádiu Slobodná Európa. Je autorkou mnohých odborných, populárnych a publicistických príspevkov v periodikách, monografiách múzeí i metodických materiálov z oblasti muzeológie a národopisu. V súčasnosti žije v Košiciach.
