Literárny vedec Derek Rebro využíva v monografickej práci Jej mesto v jeho svete? rod ako analytickú kategóriu, aby z dosiaľ nezohľadňovaných východísk preskúmal zložité vzťahy urbánneho a rustikálneho vo vybraných zbierkach Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej a Jozefa Mihalkoviča. Už vo svojej prvej literárnovednej monografii s výrečným názvom Ženy píšu Poéziu, muži tiež ponúkol autor feministickými teóriami dotované interpretácie tvorby šiestich súčasných slovenských poetiek, pričom sa sústredil na inovatívne spôsoby, ktorými sa vpisujú do androcentrického jazyka. Jednou z týchto autoriek bola Lýdia Vadkerti-Gavorníková,ku ktorej dielu sa v iných súvislostiach vracia v tejto knihe.Roku 2014 vydal básnickú zbierku Ako tieň na pľúcach.
Jana Cviková
Rebrov text je invenčný, interpretačne konzekventný a argumentačne dôsledný. Vďaka metodologickej dôkladnosti sa osvedčila nosnosť aplikovaného rodového prístupu, ktorý sa potvrdil ako koherentná, logická a interpretačne spoľahlivá metóda. V plnej miere sa potvrdila opodstatnenosť feministického čítania pri analýze básnických zbierok L. Vadkerti-Gavorníkovej a J. Mihalkoviča.
Monografiu, ktorá je pozoruhodným literárnoteoretickým, metodologickým a interpretačno-analytickým výkonom, považujem za zásadnú a prínosnú.
Zoltán Rédey
Monografia ponúka celkom iné čítanie, než sa doteraz objavilo v súvislosti s Rebrom vybranými zbierkami. Autorov prístup sa vyznačuje schopnosťou sviežeho pohľadu na text i dôvtipného nazretia doň. Rebro je vyslovene interpretačný typ kritika, pre ktorého je tvar poézie veľmi dôležitý, preto dokáže uskutočniť rodový prístup hĺbkovo, nie iba cez tematológiu – prináša dôležité zistenia pre poéziu ako takú.
Andrea Bokníková
Rebro sa etabloval ako erudovaný literárny kritik apredovšetkým ako spoľahlivý znalec súdobých trendov feministickej filozofie. Keď sa teoretik či kritik podujme na to, že svetu predloží svoju pôvodnú tvorbu, vystavuje sa istému riziku: vždy hrozí, že mierku, ktorú uplatňoval pri posudzovaní diel iných, nebude vládať aplikovať na sebe, na svojich básňach či prózach. (...) básne, ktoré Derek Rebro zhrnul pod výstižným názvomOkamih pred dopadom, sú skvelým dôkazom toho, že literárnokritická „polovica“ nakoniec nezničila lyrickú, autentickú acítiacu stránku Rebrovej osobnosti. (...) Dokázal včas oddeliť teoretika od básnika, atak čitateľ dostáva „kus“ sviežej, neokukanej, nevyčerpanej lyriky, vktorej možno identifikovať blahodarný vplyv podnetných vzorov: Sylvie Plath, Mily Haugovej, Stanislavy Chrobákovej-Repar či Nóry Ružičkovej. Atu sa na okamih pristavme. Spomenul som samé autorky. Nie je až také časté, aby sa slovenskí (a možno aj svetoví) literáti tak masívne opierali otradíciu „ženskej“ lyriky. Apresne vtomto nadväzovaní spočíva ďalšia výnimočnosť, zvláštnosť ahádam aj prínos Rebrovej lyriky. Vtomto hľadaní novej cesty, nových výrazových prostriedkov, ktoré vtichosti utvárala ženská emocionalita, ženské videnie sveta, ženský „komentár“ stvorenia. Každý muž má vsebe aj ženskú stránku (učia dávne náuky Orientu iZápadu), zmysel pre jemnocit, subtílnosť amystiku. Rebro správne chápe, že kto chce rozozvučať struny skutočne hlbokej analiehavej poézie, musí načierať do studníc svojej ženskej stránky. Najmä ak píše oťažko uchopiteľných záchvevoch psyché, osamote iodráme vzťahov, avôbec o krehkosti ľudského tela aonesmierne komplexnej problematike telesnosti, bolesti, zraniteľnosti apominuteľnosti, čiže oproblematike, ktorá sa dnes, včase znásobujúcich sa virtuálnych dimenzií aich interpretácií, stáva výsostne aktuálnou. Rebro túto „tému“ zvláda priam magicky, nie zpozície sterilného intelektuála, ale vuveriteľnej úlohe poetu natus, básnika rodeného.
Peter Macsovszky
