��������

Elena ANDROVIČOVÁ v r. 1935 – 43 študovala na gymnáziu v Trnave, 1943 – 48 slovenčinu, francúzštinu a angličtinu na Slov. univerzite v Bratislave. Po štúdiách pôsobila r. 1948 – 52 ako učiteľka na priemyselnej a učňovskej škole v Partizánskom, 1952 – 55 dokumentaristka vo vydavateľstve Tatran v Bratislave, od 1956 bola technickou prekladateľkou v podniku Škoda a učiteľkou cudzích jazykov na Vysokej škole technickej a na Jazykovej škole v Plzni, 1975 – 77 prekladateľka a tlmočníčka v Džabalpure v Indii, potom pôsobila znova v pôvodnom zamestnaní v podniku Škoda v Plzni. Pobyty v zahraničí, popri početných časopiseckých príspevkoch, zachytila v cestopisných a reportážnych knihách Od Himaláji po Cejlón (1978), India – čiernobiely kontrapunkt (1989). Vydala aj odbornú prácu Viazanie kobercov (1988), v rkp. zanechala Židovské poviedky a i. práce. Prekladala umeleckú i odbornú literatúru z nemčiny, maďarčiny a angličtiny, spolupracovala s rozhlasom i s televíziou.