��������

Študovala na vyššej dievčenskej škole a na učiteľskej prípravke v Lučenci, potom absolvovala učiteľský ústav v Bratislave. Po štúdiách pôsobila ako učiteľka na viacerých miestach habsburskej monarchie (Slavónia, Bratislava, Budapešť, Tirolsko, Sedmohradsko), 1904 – 15 učiteľka a vychovávateľka v šľachtických a meštianskych rodinách v Trnave, 1915 – 18 žila vo Viedni a v Bratislave, tu ostala aj po čs. prevrate, 1939 sa odsťahovala do Prahy. Do slov. literatúry výraznejšie vstúpila až počas prvej svetovej vojny, keď r. 1916 – 18 publikovala vyše stotridsať besedníc, čŕt, fejtónov a poviedok v Národných novinách, po 1918 len sporadicky prispievala do Slov. pohľadov, Vesny, Živeny a Národných novín. Knižne vydala zbierky poviedok ��á���첹 (1923),��V krinolíne (1929), prózu Dcéra pána Karabína (1932). Výber z prozaického i publicistického diela vyšiel r. 1972 pod názvom Dcéra pána Karabína.