Elena ŠOLTÉSOVÁ, obč. m. Elena Maróthyová. R. 1865 – 66 navštevovala nemeckú školu vo Veľkej na Spiši, 1866 – 67 absolvovala štúdium na nemeckom dievčenskom ústave v Lučenci. Do vydaja v januári 1875 bývala s rodičmi v Ľuboreči, potom žila trvalo v Martine, kde sa zapojila do verejnej činnosti: od 1880 členka výboru a 1885 – 1927 čelná predstaviteľka spolku Živena, kde organizovala emancipačné, kultúrne a sociálne hnutie slov. žien, školstvo, časopisectvo pre ženy. R. 1885 spolupôsobila pri vydávaní almanachu Živena, redakčne i autorsky sa zúčastnila na vydávaní troch ročníkov Letopisu Živeny, 1910 založila časopis Živena, ktorý zväčša sama redigovala. V literárnej tvorbe sa usilovala o realistické stvárnenie skutočnosti. Písala umelecko-dokumentárnu a fiktívnu prózu, poznačenú romanticko-sentimentálnymi prvkami. Debutovala novelou Na dedine (1881). V próze Umierajúce dieťa (Živena, 1885) zachytila chorobu a smrť svojej dcéry Elenky. Autorka románu Proti prúdu (1894),óV černickej šole (1891),Prvé previnenie (1896),ʴDZ첹(1898),Za letného večera (1902). Po dlhšej odmlke sa do literatúry vrátila až 1913, pod názvom Môj syn uverejňovala v Živene (1913 – 17) spomienkovo-reflexívne zápisky Moje deti (1923 – 24). Napísala memoáre o sebe Sedemdesiat rokov života (1925). Jej prozaické práce vyšli súborne pod názvom Sobrané spisy Eleny Maróthy Šoltésovej 1 – 6 (1921 – 25), viaceré boli preložené do češtiny, francúzštiny, chorvátčiny, maďarčiny a slovinčiny. Mimoriadne cenné sú jej literárnokritické úvahy, v ktorých hodnotila tvorbu spisovateľov a spisovateliek, najmä Timravy. Jej literárnokritické state vyšli súborne pod názvom Pohľady na literatúru (1958).
