Ervín Lazar po absolvovaní stredoškolských štúdií v Spišskej Novej Vsi študoval v rokoch 1925 – 1929 na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1930 – 1932 pôsobil ako stredoškolský profesor na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši, 1932 – 1945 profesor evanjelického kolegiálneho gymnázia v ʰšDZe, bol pracovníkom Mestského múzea v Sabinove, vedúcim kabinetu cudzích jazykov na Krajskom pedagogickom ústave, od 1953 pedagógom na Univerzite P. J. Šafárika v ʰšDZe. Venoval sa problematike dejín slovenskej literatúry so zameraním na východoslovenský región. Svoj výskum orientoval najmä na tých spisovateľov, ktorí pôsobili v ʰšDZe a jeho okolí (J. Záborský, P. O. Hviezdoslav, J. G. Tajovský, B. Nosák-Nezabudov, J. Koreň a i.). Autor monografií (ʰšDZské študentské roky P. O. Hviezdoslava a i.), štúdií (Belo Klein-Tesnoskalský, Bohuš Nosák-Nezabudov, J. W. Goethe v slovenskej literatúre, Starý literárny Šariš, Šariš v literatúre a i.), početných odborných článkov a recenzií. Napísal monografiu Jonáš Záborský (1956). Zaoberal sa Hviezdoslavovými prekladmi z nemeckej poézie i jeho po nemecky písanými básňami, ohlasmi diela J. W. Goetheho v slovenskej literatúre, inojazyčnou tvorbou J. Chalupku, prekladmi P. J. Šafárika a slovensko-ukrajinskými literárnymi vzťahmi.
