Ako prozaička so zjavnou filozofickou reflexiou sa vo svojej poviedkovej anovelistickej tvorbe sústreďuje hlavne na tematiku ženy, rodiny amedzigeneračných vzťahov vsúčasnom časopriestore. Debutovala zbierkou prózReprodukcia času(1978), odmenenou cenou Ivana Krasku, vpopredí ktorej sú– podobne ako vjej nasledujúcich prózach - zložité sujetové vzťahy. Vknihách prózSnívanie v tráve(1983),Nočné jazvy(1986),Unikajúci portrét(1989),Nedeľné fotografie(1993),Deň za dňom(1997),Hodina zapadajúceho slnka(1998),Po dlhom mlčaní(2001) sa autorka cez prizmu autobiografickej reflexie dotýka vzťahu kmatke, zložitých aneraz konfliktných problémov rodiny, subtílneho sveta ženy, témy bolesti azmyslu obete, ale aj ticha azátišia vhluku súčasnej civilizácie. V prózeZáchrana sveta podľa G.sa na rozdiel od svojich predošlých próz sústredila na postavu chorú, narušenú, ktorá si robí starosti o svet. Akoby tentoraz obrátila optiku a sleduje starostlivosť matky o chorú dcéru. ʰóStalo satematicky a motivicky nadväzuje na staršiu prózuHodina zapadajúceho slnka:opäť sa vracia k postavematky, skúma, koľko takáto téma unesie; akoby zároveň skúmala, nakoľko je sama schopná vracať sa ku kľúčovým okamihom matkinhoživota, a prehlbovať tak svoje poznanie „odchádzania“ zo života,ktoréeufemisticky pomenúvaako„hranicu“. Téma odchodu blízkej osoby je večná témaliteratúry a Farkašová sa odhodlala, že práve na nej bude ukazovať svoju ľudskú silu. Viaceré jej prózy vyšli vantológiách doma ivzahraničí. Okrem štúdií vodborných periodikách azborníkoch je spoluautorkou monografieTeória poznania, autorkou esejistických kníhŽivot ako rozhovor,Etudy obolestiainé eseje, vktorých sa dotýka širokého okruhu medziľudských vzťahov, fenoménu rozhovoru iakútnych problémov jednotlivca aspoločnosti. Je zostavovateľkou poviedkovej knihy slovenských arakúskych autoriekܲžDZԾ, antológie esejí slovenských autorovRok 2000: úzkosti anádeje, zborníkaFilozofia vkultúrnom kontexte. Venuje sa prekladaniu znemčiny aangličtiny.
