��������

Eugen VESNIN, obč. m. Ignác Zelenka. Študoval na gymnáziu v Skalici, maturoval 1933 v Trnave, r. 1933 – 43 študoval na Collegium Russicum, Pápežskej gregoriánskej univerzite, Kráľovskej univerzite, Pápežskom orientálnom ústave a na univerzite v Ríme. Od r. 1941 pôsobil ako lektor slov. jazyka na rímskej univerzite, potom knihovník u kardinála E. Tisseranta, od 1943 bol knihovníkom v katalogizačnom oddelení Apoštolskej vatikánskej knižnice, istý čas aj riaditeľom tohto oddelenia, 1948 – 54 vydával a redigoval časopis Rím a rovnomennú knižnú edíciu. Počas štúdií v Ríme posielal verše do viacerých slov. časopisov (Kultúra, Pero, Slov. pohľady a i.), knižne debutoval r. 1965 rozsiahlym výberom z tvorby Zo zátišia mimóz v edícii Duch a svet. V tejto edícii (redigoval ju E. Žatko-Bor) vyšli všetky jeho básnické zbierky (Z temena mojich hôr, 1966;��Cesta na Ponzu, 1967;��Ja nie som potomok zlatokopov, 1968;��Aj v etruských záhradách, 1970;��Kytica  nezábudok,1971;��Ó, more, ó, more, 1973;��Prehŕňajúc svoj rímsky náčrtník, 1975;��Balada o neznámom Slovákovi, 1976;��Albatros slovenský, 1977;��Athanasia Slovaca, 1980 a i. Je autorom prác o Vatikáne a o Svätej stolici, z taliančiny preložil diela A. Columba a I. Giordaniho.