František Štraus photo 1

František Štraus

7. 7. 1933
Kružlovská Huta
—&𳾲; 27. 4. 2008
Bratislava
ŽáԱ:
literárna veda, poézia, iné

Komplexná charakteristika

     František Štraus, básnik, literárny vedec, verzológ, bibliograf, literárnokritický publicista, tvorca učebníc vysokoškolský pedagóg sa do literatúry uviedol recenziami (v Mladej tvorbe inde) poéziou. Debutoval básnickou zbierkou občianskej osobnej lyriky Podobu seba hľadám. K poézii sa vrátil po rokoch druhou zbierkou básní ÚDzť.

     Jeho hlavným vedeckovýskumným poľom sa už od študentských rokov stala verzológia. V bádaní o rytmicko-sémantickej štruktúre slovenského verša nadviazal na práce M. Bakoša najmä na objavné dielo svojho brnianskeho školiteľa J. Levého. Rytmickú výstavbu verša v publikácii Základy exaktného rozboru verša (spoluautor J. Sabol, I. časť) dokladá konfrontačnými rozbormi viazanej i neviazanej podoby voľného verša, jeho rozličných sylabických typov metrických foriem. Výskum rytmických sémantických štruktúr staršieho i súčasného slovenského verša inovoval postupmi teórie informácie exaktných štatistických metód. Svoje práce publikoval v literárnych i odborných časopisoch (Slovenské pohľady, Romboid, Literárny týždenník, Slovenská literatúra, Slavica Slovaca), vo vedeckých zborníkoch (Litteraria inde) knižne. Primárne štatistické zistenia v nich organicky zapája do charakteristiky typologicko-formálnych príznakov analyzovanej poézie. Neobchádza ani problematiku teoretických hľadísk umeleckého prekladu. Týmito metódami spracoval viaceré problémy teoretických aspektov.

     V Štátnej vedeckej knižnici pracoval ako bibliograf: publikoval súpisy rukopisov, umeleckých diel tlačených prác.

     Kniha Štúdie o slovenskom verši tvorí výber z jeho publikačnej činnosti; predstavuje len skromný celok vyňatý z veľkého počtu jeho exaktných exkurzov do verzifikačných problémov staršej i novšej slovenskej poézie.

     Významná je aj jeho docentská habilitačná práca Poetikum P. O. Hviezdoslava, v ktorej teoreticky prehodnotil významnú prekladateľskú činnosť z ruskej poézie (A. S. Puškin M. J. Lermontov) najväčšieho slovenského básnika P. O. Hviezdoslava. Jednotlivé monografické štúdie publikoval i časopisecky. P. O. Hviezdoslavovi venoval dve monografie: Strofa metrum v poézii P. O. Hviezdoslava Strofy strofické útvary v poézii P. O. Hviezdoslava. Základným syntetickým dielom zo slovenskej verzológie je monografia zároveň učebnica Základy slovenskej verzológie. Spája sa v nej vedecká náročnosť s komplexnosťou poznávacieho prístupu k otázkam verzológie k vývinovým etapám slovenského verša.

     Teórii verša venoval prácu Základy informačnej analýzy verša. V spolupráci s básnikom Štefanom Moravčíkom vydal knihu Princíp hry v slovenskej poézii. Príručný slovník literárnovedných termínov je náučným glosárom základnej literárnovednej teórie, dokladovanej príkladmi predovšetkým zo slovenskej, ale i českej svetovej poézie. Charakter lexikónu má aj jeho najnovšie dielo Slovník poetiky, výlučne zameraný na odbornú terminológiu z poetiky.

     Publikoval vyše 300 monografických prác, štúdií, odborných článkov, kritík recenzií o vedeckej umeleckej literatúre. V Malej slovenskej encyklopédii (1993) publikoval najmenej 500 hesiel z literárnej teórie. Predniesol desiatky referátov na medzinárodných celoštátnych vedeckých konferenciách sympóziách.

Anna Šikulová