František Zima v Maďarsku používal meno Ferencz Sima. Po maturite v Nagykörösi (1932) absolvoval popri zamestnaní novinársku akadémiu a vysokú školu pre fotoreportérov v Budapešti. V rokoch 1933 – 1936 pracoval ako novinár v Alföldi Ujság v Szentesi, 1936 – 1938 v časopise Szinházi Élet, 1938 – 1944 Népszava, súčasne 1938 – 1939 v Pesti Napló a Szinházi Magazin, 1939 Az Est, 1939 – 1944 Pest v Budapešti, 1945 Kecskeméti Lapok, 1945 – 1946 Népszava v Debrecíne, v roku 1946 sa presťahoval na Slovensko, 1947 – 1948 žil v Hornej Štubni a v Modre, 1948 – 1949 pracoval na Povereníctve informácií a osvety, 1951 pracovník Matice slov. v Martine, od 1952 Československého rozhlasu v Bratislave. V Maďarsku pôsobil ako divadelný novinár, autor filmových scenárov, sociológ, etnograf, spisovateľ pre mládež a humorista. Po príchode na Slovensko sa venoval zväčša tvorbe pre deti. Autor rozprávkových knižiek Dobrodružstvá Janka Hraška doma a v rozprávkovej krajine (1947),Dobrodružstvá Janka Vtákoplacha, Žiburka (obe 1949). Pre staršie deti napísal prózy Trieda bojuje (1948) a Zlato v zemi (1951), ako aj rozhlasové hry Zlato v zemi (1951) a Vedomosti tetky Šárky (1953). Do maďarčiny preložil Jilemnického DzԾ,čDZDrevenú dedinu a divadelnú hru pre deti od F. Greguša Ujo rojko. S J. Štefánikom pripravil učebnicu slovenčiny pre repatriantov Hovorím po slovensky (1948); podieľal sa na tvorbe viacerých slov.-maďarských slovníkových prác a učebníc. Humoreskami, satirami a scénkami prispieval do humoristických časopisov Sršeň a Roháč i do Československého rozhlasu.
