��������

Gabriela Gärtnerová-Vaškovičová študovala v rokoch 1959 – 1963 na Strednej ekonomickej škole v Čadci. Po štúdiách bola v rokoch 1963 – 1964 učiteľkou v Novej Bystrici, 1964 – 1987 pôsobila ako úradníčka vo Východoslovenských železiarňach a i. podnikoch v Košiciach, v roku 1987 sa vysťahovala do Rakúska a žije vo Viedni. Básnickej tvorbe sa venovala už od študentských čias. Autorka básnických zbierok Jesenný príliv (1995) a Jóbove dni žijem (1996, jej 2. vyd. v zbierke Cesta púšťou nekončí, 2002),obsahujúcimi básne prírodnej lyriky, nostalgie za domovom i autobiografické a duchovne ladené verše. Tieto motívy stvárnila aj v ďalších zbierkach (Ticho pred búrkou, Milenec s obrúčkou a i). Básne a riekanky pre deti sústredila do Štvornohý humor (1997). Je autorkou memoárových próz Pane, dokonaj za nás (1999), Večná dráha slnka (2000) a knižky Povesti o kráľovi Tatier (2001).