Gorazd Zvonický študoval na gymnáziách v Šaštíne a v Trnave, v roku 1942 maturoval v Kláštore pod Znievom, 1944 – 1948 študoval teológiu v Hronskom Beňadiku a vo Svätom Kríži nad Hronom. Ako saleziánsky kňaz pôsobil v malom seminári v Trnave, 1949 – 1950 bol správcom farnosti v Michalovciach. V roku 1950 emigroval, žil v Taliansku, 1951 – 1963 účinkoval ako farár farnosti sv. Jána Evanjelistu v prístavnej štvrti v Buenos Aires La Boca, 1963 – 1990 profesor humanitných vied na Slovenskom gymnáziu A. Bernoláka pri Slov. ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Debutoval knihou veršov Sejba perál (1943), náklad druhej zbierky Mýtnik pred Madonou (1948) bol zlikvidovaný komunistickými bezpečnostnými orgánmi. V exile vydal básnické zbierky S ukazovákom na mraku (1958),Prebúdza sa zem (1964),Na jubilejné víno (1965),Slnko ma miluje (1967),Len črepy…, Prekutávam lovišia (obe 1968), Na Igricovom kare (1973),Napárať čím viac lyka (1978),DZܲ(1985),Smer Mariánska hora (1988) a antológiu Si krajšia, moja vlasť (1993). R. 1993 vyšiel pod názvom Chcem sa ti ozvať výber z jeho celoživotnej básnickej tvorby, 2003 ďalšie dva (Kradmo si slzu stieram, Strmé schody k výšinám). Prekladal z taliančiny (F. Petrarca, U. Foscolo a i.), autor knihy esejí Keď mlčať nie je zlato (1988). Redigoval edíciu Lýra, v ktorej vyšlo vyše 40 zv. kníh proskribovaných slov. básnikov.
