Murín patrí do generácie autorov, ktorí začali rozvíjať žáner sci-fi literatúry. V prozaickom poviedkovom debute Návraty zo svetla si svoj tvorivý priestor od začiatku rozšíril aj o publicisticky populárno-náučne poňaté témy z oblasti ochrany životného prostredia v polovici osemdesiatych rokov sa v mnohých článkoch reportážach zapojil do ochranárskeho hnutia, ktoré na konci osemdesiatych rokov malo už výrazne politický rozmer. Jeho publicistické aktivity z tohto obdobia sa odrazili v reportážnej novele Prípad pochovaného cintorína, ktorý je príbehom zápasu mladého novinára za záchranu historicky cenného cintorína v starej Bratislave so skorumpovanou byrokraciou vtedajšej komunistickej moci. Práve odpor tejto byrokracie zabránil vydaniu knihy na Slovensku. Knižne vyšla len v českom preklade v roku 1989, v roku pádu komunistického režimu v Československu. Do atmosféry 80. rokov sa Murín vracia hneď v roku 1990 v poviedkovej knihe Leto praje milencom, potom takmer o desaťročie neskôr románom Ako sa máš. Eroticky ladené poviedky v knihe Leto praje milencom sú obrazom generácie, žijúcej v atmosfére všeobecnej dezilúzie, ktorá ovláda všestranne kontrolovanú ideologicky usmerňovanú socialistickú spoločnosť, kde aký taký slobodný priestor predstavujú len vysokoškolské internáty, mestské priváty, treťotriedne krčmy. V románe nechýbajú ani „exkluzívne“ kluby umelcov, vnímané hrdinami románu ako „zoologické záhrady vyhradené pre exotov“, ale zároveň aj všadeprítomní agenti komunistickej „ideopolície“, čiže štátnej bezpečnosti. Časový už aj historický odstup umožnil autorovi prestúpiť príbeh silnou iróniou – i sebairóniou, keďže román má výrazné autobiografické črty. V 90. rokoch sa Murín autorsky výrazne prejavoval aj ako esejista. V knihe Náhradný koniec sveta podáva náčrt vedecko-fantastickej biológie budúcnosti, do ktorej zahŕňa rôzne reproduktívne technológie, „ktoré nás postupne vedú k hraniciam enormnej moci ovládať počiatky ľudského života“, klonovaniu ľudských jedincov i. Originálnym príspevkom na tému ľudskej sexuality sú jeho knihy esejí Pud kontra kultúra ǻó. Tému biologickej revolúcie na prahu tretieho tisícročia rozvíja Murín aj v knihe Tak ako bohovia. Táto esej, členená do krátkych, vypointovaných kapitoliek, komponovaná ako prúd atraktívneho, ale poznaním nasýteného autorského rozprávania, má všetky znaky kvalitného bestselleru predstavuje myšlienkový i tvorivý vrchol doterajšej Murínovej tvorby v žánri literatúry faktu. Dielom, ktoré prináša symbiózu Murína biológa-autora kníh „vecnej literatúry“ Murína ako klasického prozaika, je kniha Zvieratá, ja iné (prózy). Je to citlivý príbehovo jemne prepracovaný pohľad na svet zvierat, ktoré dobrovoľne či nedobrovoľne žijú s nami, my sa dopúšťame často osudného omylu, že ich chceme pretvoriť na svoj ľudský obraz rozmer. Autorova výzva o „nemiešaní sa do vnútorných záležitostí zvierat“ je nielen vtipnou pointou tejto knihy, ale aj výrazom autorovho presvedčenia o potrebe rešpektovania hraníc, ktoré vytvorila príroda ľudská civilizácia by ich mala, aj vo vlastnom (nielen biologickom, ale aj morálnom) záujme rešpektovať.
Anton Baláž
