��������

Herman Klačko študoval na gymnáziách v Revúcej a v Martine, kde v roku1932 maturoval, 1933 – 1935 na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, 1940 promoval na univerzite v Bratislave. V rokoch 1941 – 1943 tajomník na vyslanectve Slovenskej republiky v Bukurešti. Počas vojny sa zapojil do druhého čs. odboja, 1943 – 1944 pracovník čs. vojenskej misie v Istanbule, Jeruzaleme a v Káhire, 1944 – 1945 komentátor rozhlasového oddelenia čs. exilového Ministerstva zahraničných vecí v Londýne. V rokoch 1945 – 1948 čs. konzul v Bombaji, 1948 pracovník Ministerstva zahraničných vecí v Prahe a charge d’affaires na čs. vyslanectve v Ankare, 1949 – 1951 legačný radca v Kodani, 1951 – 1952 sa liečil v Tatranskej Polianke, 1952 – 1953 po vykonšruovanom procese väznený v pracovnom tábore v Ružomberku, 1953 – 1954 robotník v záhradníctve v Petržalke, 1954 – 1956 redaktor Slovenského vydavateľstva krásnej literatúry, 1956 – 1959 nezamestnaný, 1959 – 1962 organizačný tajomník Orientalistickej spoločnosti pri SAV, 1962 – 1971 pracoval na projekte UNESCO Východ-Západ a v Čs. komisii pre spoluprácu s UNESCO, 1971 – 1973 pracovník redakcie časopisu Expres, 1973 – 1975 vydavateľstva Slov. spisovateľ od roku 1975 žil na dôchodku v Bratislave. Autor novely Loď Cantabria (1965), románu Ráno v Bombaji (1969), románu pre deti a mládež Vyšívaná črievica (1956), bábkovej hry Šibal Bírbal (1957), rozprávkovej knižky Múdry Bírbal (1969), televíznej hry pre deti Básnikova cesta do neba, Bírbal a sprisahanci (obe 1973), rozhlasovej hry pre mládež Čierny beloch (1981), popularizačnej knižky Svetlá i tiene Indie (1947), informatívnej publikácie Týždeň v UNESCO (1972). Venoval sa tiež prekladateľskej činnosti, prozaické a dramatické práce prekladal z ruštiny (A. Agranovskij, V. Bianki, V. Galaktionov, M. Gorkij, M. Šolochov) a z francúzštiny (A. France), z angličtiny preložil knihu indických rozprávok M. R. Ananda Granátové jablko (1957).