Ivan Bukovčan od roku 1932 študoval na gymnáziu v Prešove, od 1935 v Prahe, potom znova v Prešove, kde v roku 1940 maturoval, v rokoch 1940 – 1944 vyštudoval právo na Právnickej fakulte Slov. univerzity v Bratislave. Od roku 1945 pôsobil ako redaktor v Košiciach a v Bratislave, 1946 – 1947 parlamentný spravodajca a šéfredaktor filiálky Národnej obrody v Prahe, od 1947 externý spolupracovník Čs. št. filmu, od 1948 filmový dramaturg v Bratislave. Vzťah k divadelnému a filmovému umeniu ovplyvnil hlavne jeho pražský pobyt (predstavenia E. F. Buriana, Voskovca a Wericha). V prvej fáze tvorivej aktivity v povojnových rokoch sa venoval hlavne publicistike a reportážam z ciest (Rozpačitý mier, Kuba bez brady). Autor veselohry Surovô drevo (1954), historickej komédie Diablova nevest(1957), veselohry Hľadanie v oblakoch (1961). V 60. rokoch sa angažoval hlavne vo filmovej a televíznej scenáristike, ako aj v dramatike, ktorá prevládala v poslednej etape jeho tvorby po roku 1967. Zaradil sa k hlavným tvorcom tohto žánru. Staval najmä na psychologicky prekreslených charakteroch. Najvýraznejší úspech dosiahol drámou Kým kohút nezaspiev(1971), ktorá tvorí súčasť triptychu (Pštrosí večierok Zažeň vlka) o problematike stroskotania ľudských ideálov. V záverečnom tvorivom období napísal tragikomédiu Fatamorgán(1977). Autor scenárov k filmom Šťastie príde v nedeľu (1958),Tango pre medveď(1966),Zmluva s diablom (1967),Medená vež(1970),Orlie pierko (1971) Stratená dolin(1976). Ako dramaturg pracoval na ďalších námetoch a scenároch, adaptoval cudzie námety vo filmových scenároch i vo vlastných hrách, prepracoval vlastnú prózu na scenár alebo filmový scenár na divadelnú hru (Rodná zem – Surovô drevo, Posledná bosorka – Diablova nevesta).
