Ivan Horváth študoval v rokoch 1914 – 1922 na gymnáziu v Bratislave, 1922 – 1924 právo na univerzitách v Bratislave, Prahe a v Drážďanoch, 1924 – 1927 diplomaciu na Sorbonne v Paríži, 1927 – 1928 dokončil vysokoškolské štúdiá na Právnickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1928 – 1931 pôsobil ako advokátsky koncipient v Bratislave, 1931 – 1939 verejný notár, od 1939 samostatný advokát v Senici. V období slovenského štátu sa zapojil do druhého čs. odboja, od 1943 člen ilegálnej SNR, 1944 účastník SNP, člen Ústredného výboru KSS. Po vojne v roku 1945 povereník sociálnej starostlivosti, 1945 – 1948 podpredseda SNR, súčasne 1946 – 1948 šéfredaktor časopisu Kultúrny život v Bratislave, 1948 – 1949 delegát ČSR pri Organizácii spojených národov, 1948 – 1950 čs. veľvyslanec v Budapešti. V roku 1950 ho obvinili z tzv. slov. buržoázneho nacionalizmu, 1950 – 1959 nezákonne väznený, od roku 1959 zamestnanec Úradu sociálneho a dôchodkového zabezpečenia v Bratislave. Modernistický prozaik a ľavicovo orientovaný intelektuál, blízky skupine davistov, ktorý vo svojej prozaickej tvorbe uplatnil viaceré avantgardné postupy. Po časopiseckých začiatkoch (Vatra, Mladé Slovensko, Slov. svet a i.). Knižne vydal zbierku krátkych próz Mozaika života a snov (1923),ԾČlovek na ulici (1928), obsahujúcu dve rozsiahlejšie novely (Bratia Jurgovci, Laco a Bratislava), prozaické dielo – zbierka piatich noviel Vízum do Európy (1930), zbierku noviel Tak sa to malo stať (1944), knihu Návrat do Paríža (1947) a novelu Život s Laurou (1948). Viacero psychologicky prepracovaných noviel uverejnil v Slovenských pohľadoch. Výber z jeho noviel vyšiel v českom, litovskom, nemeckom a v poľskom jazyku. Písal aj bábkove hry vydané vo zv. Počkaj nás, Gašparko (1948). Plodný publicista, venoval sa kultúrnym a neskôr i politickým otázkam. Z francúzštiny preložil Maupassantov román Ždz(1965).
