Ivan Hudec

10. 7. 1947
Nitra
—&𳾲; 7. 2. 2022
Bratislava
ŽáԱ:
dráma, esej, pre deti a mládež, próza, publicistika

Životopis autora

R. 1962 – 66 študoval na Strednej priemyselnej škole chemickej v Bratislave, kde 1966 – 72 absolvoval Lekársku fakultu UK. R. 1972 – 73 lekár v Žiline, 1973 – 75 v Nemocnici L. Dérera v  Bratislave, 1975 – 78 odborný asistent na Katedre radiodiagnostiky Lekárskej fakulty UK, 1978 – 82 pracovník Výskumného ústavu humánnej bioklimatológie v Bratislave, 1982 – 85 primár Okr. ústavu národného zdravia v Čadci, 1985 – 90 námestník riaditeľa v Diagnosticko-liečebnom ústave, 1990 – 94 poslanec SNR, 1994 – 98 minister kultúry Slovenskej republiky, od r. 1998 poslanec Národnej rady Slov. republiky, bol majiteľom vydavateľstva Print-Servis. Začínal ako dramatik, r. 1970 spoluzakladateľ študentského divadla U Rolanda, pre ktoré spoločne s P. Belanom spoluautorsky pripravil 11 hier, z nich bola najúspešnejšia ٰDZ(1974, knižne vyšla až r. 1992 spolu s ďalšími dvoma hrami pod názvom Triptych o Ďzure, Ostrovoch a Dravcovi). Neskôr sa dramatickej tvorbe venoval iba príležitostne, spoločne s P. Valom napísal trilógiu z veľkomoravského obdobia Ծž(1986),پ(1988),Kráľ Svätopluk (1990). Ťažisko jeho literárnych aktivít spočívalo v oblasti prózy. Autor románu Hriešne lásky osamotených mužov (1979), zbierky poviedok Bozk uličníka (1981),dzáԳAko chutí zakázané ovocie (1981), historického románu ʲԲ󲹰ٲ(1985), románových noviel Čierne diery (1985),Experiment „láska“ (1989), zbierky poviedok Záhadný úsmev štrbavého anjela (1987), historizujúcej grotesky Praotec Samo (1990), kníh Biela pani, mŕtvy pán… (s P. Jarošom, 1992), Báje a mýty starých Slovanov (1994). Jeho prozaické diela vyšli v českom, maďarskom, poľskom, ruskom a ukrajinskom preklade. Ako kultúrny a politický publicista popri príspevkoch v periodikách napísal knižku politických komentárov Slovensko vlasť moja (1994).