Ivan Teren študoval v rokoch 1934 – 1936 na gymnáziu v Trenčíne, 1936 – 1942 v Prešove, kde maturoval, 1942 – 1948 filozofiu a slovenčinu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Počas stredoškolských a vysokoškolských štúdií spolupracoval s rozhlasom v Bratislave, cez SNP bol hlásateľom, redaktorom a režisérom Slobodného slovenského vysielača. V rokoch 1945 – 1946 pracoval v Československom rozhlase v Košiciach a v Bratislave, 1946 – 1952 ako herec a dramaturg, 1952 – 1955 riaditeľ SND v Bratislave, súčasne 1952 – 1962 šéfrežisér Čs. rozhlasu v Bratislave, zakladateľ televíznej filmovej tvorby, 1962 – 1971 vedúci umeleckého programu, od 1972 režisér Československej televízie v Bratislave. Prvé verše uverejnil v zborníku prešovských študentov ѱď (1940), prispieval do Nového rodu, Tvorby, Elánu. Niekoľko jeho odbojových básní uverejnili Clementisove londýnske Nové časy (1943 – 1944), po ústupe povstania do hôr redigoval partizánske noviny Mor ho! Autor zbierky Rozstrieľané mesto (1946), v druhom vydaní (1965) zaradil do nej aj nové básnické cykly. V rozhlase režíroval nahrávky poézie, literárnych pásiem, rozhlasových hier a úpravy divadelných hier. V televízii naštudoval v roku 1957 jednu z prvých bratislavských televíznych inscenácií. Medzi jeho najvýznamnejšie televízne inscenácie patria Dom Bernardy Alby(1966),Bankrot(1966),Objav v lese(1975),Ruže a sneh (1984), aj televízne filmy Prelom(1980),Čierny slnovrat(1984),Puto najsilnejšie (1990). Režíroval aj televízny seriál Jedenáste prikázanie (1977). Napísal scenár folklórneho divadelného pásma Rok na dedine (1948), ktoré sa stalo predlohou celovečerného rovnomenného filmu (1967). Zaslúžil sa o televíznu podobu niektorých diel slov. literatúry: Ondrejovovho Jerguša Lapina, Mináčovho románu Smrť chodí po horách a i. V rokoch 1949 – 1955 redigoval programový bulletin Javisko, vydal antológie Svetové rozhlasové hry (1961) a Televízne hry (1967). Za celoživotné dielo mu v máji 2007 odovzdali filmovú cenu Igric (2006).
