Pripadá mi to podivné: mali sme vrodine spisovateľa, buditeľa, písal knižky, poviedky, povesti. Bolo aje to stále mojím ideálom. 辱DZٱľ je vmojich očiach niečo, čo sa vymyká zrámca všednosti, skrýva vsebe krásu aveľkosť islávu. 辱DZٱľ môže byť šťastný, tvorí. Nedávno som čítal, že šťastie človeka spočíva vtvorení…
(1935)
Odvykli sme si hovoriť o dôstojných veciach. Noviny, rádio, zvukové žurnály, všetko rozpráva nám rozprávočky okanónoch, vojakoch akrížnikoch. Mŕtvoly avýbuchy, letecké útoky sú ako chlieb náš každodenný. Pred dvoma mesiacmi zúrila vojna vPoľsku. Celkom blízko nás asami znej sme skúsili málo. Potom sa začal tanec nad betónovými líniami na Západe, na mori, vo vzduchu. Potom Fínsko. Toto nie je ľudstvo. Právo silnejšieho nie je právo.
(1939)
